Bill Shankly – Muž zázrakov

Bill Shankly – legenda, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie LFC.

Keď v auguste 1974 zaklopal na dvere predsedu Liverpoolu, tváril sa čudne. Oči inokedy horiace a plné energie vyzerali zarmútene. „Končím,“ oznámil. Čože? Bill Shankly končí? To predsa musí byť nejaký omyl. Bol to šok. Hráči to nechápali a upotený robotníci z továreň a zároveň vášniví fanúšici The Reds hrozili štrajkom.

„Urobil z nás šťastných ľudí, musí predsa zostať.“ Nezostal, najslávnejší z liverpoolskych trénerov to vzdal.

„Keď som išiel k šéfovi, pripadal som si, ako keby tam na mňa čakalo elektrické kreslo,“ povedal. Ale nerozmyslel si to. Chcel sa venovať manželke Ness a rodine, ktorú tak dlho zanedbával. Futbal bol jeho život a jeho srdce patrilo Liverpoolu. Však on sám hovorieval: „Futbal nie je záležitosťou života a smrti. Je totiž ďaleko dôležitejší.“

Sedem rokov potom, čo ukončil trénerskú kariéru dostal infarkt. Tri dni ležal v nemocnici, ale nie v súkromnej izbe ale v obyčajnej, tak si prial. Potom jeho veľké futbalové srdce dobilo. Mal 68 rokov a 27 dní.

Narodil sa v škótskom Glenbucku ako druhé najmladšie dieťa z desiatich detí. „Až do pätnástich rokov som nevedel, ako vyzerá sprcha.“ Rodina Shanklyovcov nemala peniaze, ale dobré vychovanie. Päť bratov Billa Shanklyho hralo profesionálne futbal a starší brat Bob vyhral ako tréner s Dundee škótsky titul. Lenže kam sa hrabe na Billa…

Najprv hrával za Glenbuck Cherrypickers, ale potom jeho hráčska kariéra vzlietla. Zarputilé krídlo žiarilo v Preston North End, behom pätnástich rokov pomohlo tímu k senzačnému Anglickému poháru. Hral tiež za Škótsko, ale slušne rozbehnutú kariéru pribrzdila vojna.

Billa to nemuselo až tak mrzieť, pretože to najlepšie ho ešte len čakalo: život trénera a v Shanklyho podaní to bol život legendy. Cez Carlisle United, Grimsby Town a Workington sa dostal k tímu Huddersfield Town, kam priviedol mladíka menom Denis Law. Áno, ten Denis Law, ktorý sa stal neskôr hviezdou Manchestru United. Na talenty mal Škót čuch. A postupne sa blížil k svojmu angažmá v LFC, kde behom 15 rokov odkaučoval 753 zápasov, z toho 393 úspešne 175 remizoval a 185 prehral.

Zmluvu podpísal v roku 1959, kedy sa kultový klub potápal na dne druhej ligy, štadión Anfield Road sa bortil, tréningové centrum bolo zastaralé a hráči leniví a obtlstlí. Shankly rozmetal zavedené poriadky, hráčom nariadil dietu a pekelné tréningy, v Melwoode vymyslel umelú bránu s ôsmymi otvormi, do ktorých sa museli hráči triafať. Zápasy piati proti piatim museli mať šťavu: prihrať a bežať, prihrať a bežať. Futbal v pohybe.

Po tréningu všetci na skákali do autobusu a išli cez pol mesta na štadión. Až tam sa mohli osprchovať. Prvé heslo znelo: „Kázeň musí byť, priateľstvo príde.“ A to druhé: „Keď si prvý si víťaz, keď si druhý nie si nič.“

Bol to úžasný motivátor a psychológ. Okamžite si na svoju stranu získal hráčov i fanúšikov. Na každý list, ktorý mu prišiel, sám odpovedal. Po tréningu si sadol k písaciemu stolu a ťukal. Veľa chudobným fanúšikom kúpil lístok na zápas. A výsledok?

Liverpool štartoval k výšinám. Dostal sa do prvej ligy, hneď na to k anglickému titulu, do finále Poháru víťaza pohárov, k triumfu v poháru UEFA. Pod Shanklym rástli hviezdy, ako Evans, Hunt, St. John, Hughes, Yeats, Lawrence, Keegan. Rozbehnutý tím valcoval súperov aj po odchode veľkého šéfa. Než zomrel, mohol sa ešte radovať z toho, že jeho bývalí zverenci štyrikrát vyhrali titul, trikrát PMEZ a raz pohár UEFA a európsky Superpohár. A jeho nadvláda pokračovala aj v zbytku osemdesiatich rokov.

I keď Bill Shankly zomrel, pre Liverpool zostane navždy nesmrteľným.

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply