Danteho (týž)denníček: Ako deň a noc

Pohľad obyčajného fanúšika na to, čo LFC ponúkol a veľmi často neponúkol. Trochu vážne a občas ľahkovážne. A nie vždy o tom, čo je nosnou témou daného týždňa.


Máme za sebou ďalší týždeň, v ktorom Liverpool odohral dva zápasy. Zároveň bol posledný v tejto sezóne, počas ktorého sa „rodgersovci“ predstavili v pohárovej Európe. Po skorom konci v Lige majstrov totiž prišiel aj predčasný odchod zo scény Európskej ligy.

Duel v Istanbule som sledoval, ale po 90-tich minútach som uprednostnil aktívny futbal pred tým televíznym. Ono i tá hodinka a pol bola vo štvrtok večer takmer nad moje sily. Nuda, nuda, nuda. A hlavne absolútne nulová snaha zo strany futbalistov v červenom. Ofenzívne trio Sturridge – Sterling – Balotelli by neohrozilo ani našu obranu v Sunday League, a tak si gólman Besiktasu mohol najmä v druhom polčase odbehnúť na kafíčko a sledovať, ako jeho kolegovia dobýjajú hradby slávneho súpera.

Napokon sa im podarilo nájsť kľúč od Mignoletovej brány. Už vtedy mi bolo jasné, že je zle. Všetci svätí ochránili Liverpool pred vypadnutím ešte pred koncom riadneho hracieho času, takže som si na večernú partičku futbalovej anglicko-slovenskej moderny odbehol s tušením, že po jej skončení uvidím na mobile nepríjemný výsledok.

Nemýlil som sa. K predĺženiu ani penaltám som sa už radšej obrazom nevracal. Akurát Lovrenovemu pokusu sa na sociálnych sieťach vyhnúť nedalo. Moja domnienka dlhej jedenástkovej telenovely bola zmietnutá zo stola po zistení, že Lovren kopal ako piaty v poradí. Znova som si poklepal po čele. Kto do čerta poslal toto balkánske poleno kopať v takej dôležitej chvíli?

Byť optimistom po takom tragickom výkone pred súbojom s Man City bola úloha nesmierne náročná. Aj tú štipku dôvery podkopala zostava bez útočníka a práve s Lovrenom v základe. Takže klasika – zanadávať si na Rodgersa ešte pred výkopom a potom s nádejou sadnúť ku Guinessu.

Lenže človek sa nestačil čudovať. „Sánka dolu, šéfe.“ dralo sa na jazyk. Jeden by ani neveril, že vo štvrtok a nedeľu hral ten istý tím. Snáď len 20-miliónový chorvátsky stopér upokojil fanúšikov, že k nejakej záhadnej výmene nedošlo. Jeho tiki-taka v obkolesení troch súperov naháňala strach, škoda len, že hlavne vlastným fanúšikom.

Ak ale odhliadneme od menších chybičiek na kráse, bol výkon proti Citizen úplne z inej galaxie v porovnaní so štvrtkovým trápením pri Bospore. Z hráčov sršalo odhodlanie, bojovnosť, túžba po troch bodoch. Teda všetko to, čo na horúcej tureckej pôde predviedol akurát len Besiktas. Čím si túto zmenu vysvetliť? Do nejakej siahodlhej taktickej analýzy sa púšťať nejdem. To nechám odborníkom na slovo vzatým – Carrovi, Nevillovi, Lacikemu.

A možno sú hocijaké analýzy zbytočné a vysvetlenie je jednoduché. Európska liga sa napriek snahe UEFA svojou prestížou ani finančným ohodnotením stále nepribližuje Lige majstrov. Navyše štvrtok večer nie je pred víkendovým programom práve ideálnym dňom na trmácanie sa kamsi na východ Európy. Hlavne v pozícii, kedy sa Rodgersovi zverenci priblížili v lige na dohľad prvej štvorky a každý voľný deň je nesmiernou výhodou.

Netvrdím, že Rodgers, ktorého bilancia na kontinentálnej scéne je naozaj tragická, sa na Európsku ligu úplne vykašľal, rozhodne však vypadnutie z nej neoplakával tri dni a tri noci. A pokiaľ by mal byť každý ďalší zápas takou tragédiou ako v Istanbule, potom možno lepšie, že sa mužstvo môže sústrediť len na ligu a FA Cup. Snáď na domácej scéne budeme vídať až do konca sezónu to hladové mužstvo, ktoré zdolalo obhajcu titulu a nie odovzdaného baránka, zhltnutého tureckým vlkom.

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply