Danteho (týž)denníček: Rodgers, Rodgers, Rodgers

Pohľad obyčajného fanúšika na to, čo LFC ponúkol a veľmi často neponúkol. Trochu vážne a občas ľahkovážne. A nie vždy o tom, čo je nosnou témou daného týždňa.


Demagóg, diletant, klamár, samoľúby idiot preferujúci vlastných obľúbencov? Alebo manažér, ktorý Liverpool vrátil do Ligy majstrov, dostal ho späť medzi anglickú elitu, dal šancu mladým futbalistom a navyše tím hrá pod jeho vedením slušný futbal?

Názory na Brendana Rodgersa sa v tábore liverpoolskych fanúšikov rôznia. Popravde, takisto cítim voči jeho osobe rozporuplné pocity. V prvej polovici aktuálnej sezóny som dokonca vážne uvažoval nad tým, či by klubu neprospel jeho vyhadzov. Od tej myšlienky ma odradzoval snáď len fakt, že zmena trénera už viac ako dve desaťročia razantnú zmenu v smerovaní Liverpoolu FC nepriniesla.

Tragické výkony, nulová ofenzíva a priepustná defenzíva znamenali nečakaný koniec v aktuálnej edícii Lige majstrov a zdalo sa, že LFC môže dať predčasné zbohom aj najlepšej štvorke v Premier League. Navyše Rodgers neustále opakoval tie isté chyby pri výbere hráčov a taktiky. Jedným z vrcholov tejto mizérie, ak nepočítame novembrovú sériu piatich prehier v rade, bol zápas na Old Trafford.

Názorná ukážka dovtedajšej práce (nielen) liverpoolskej defenzívny znamenala prehru 0:3. A predsa sa v tomto nepodarenom derby odohralo niečo, čo bolo základom následného zlepšenia – Rodgers poslal na ihrisko troch stopérov a dvoch ofenzívnych krajných bekov.

Tri góly v Jonesovej sieti nepresvedčili, že by to malo fungovať. Ale severoírsky manažér od tejto idey neupustil, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie. Dvojicu Škrtel – Sakho doplnil záložník Emre Can, do formy sa dostal brankár Mignolet, čoho výsledkom je zlepšená obranná hra. Dôkazom budíš klubový rekord, keď LFC neinkasoval v piatich ligových zápasoch na ihriskách súperov v rade.

Navyše mierneho vylepšenia sa dočkala aj ochabnutá ofenzíva. Pri absencii Sturridga, nemotornosti Boriniho či nemohúcnosti Balotelliho s Lambertom pomohol presun Sterlinga na hrot. Akoby z ničoho nič sa takmer odpísaný tím z Anfield Road ocitol len dva body za štvrtým flekom.

Pochopiteľne, že nemalú zásluhu na tom má Brendan Rodgers. Na druhú stranu možno tvrdiť, že jeho súčasné počínanie je len napravovaním toho, čo sám pokazil v predošlých mesiacoch. Všetko to začalo zbabraným letným prestupovým obdobím a pokračovalo jesennou časťou, ktorá bola horšia ako zlá. Prázdne reči 42-ročného lodivoda o útoku na titul tak odleteli spolu so Suárezom do Barcelony.

Na druhej strane nemožno ignorovať skutočnosť, že LFC je v roku 2015 stále v riadnom hracom čase neporazený. Akoby chcel Rodgers potvrdiť fakt, že kým úvodné časti jednotlivých sezón nie sú jeho doménou, jarné časti oboch doterajších rokov pri rieke Mersey boli výborné, čo dáva nádeje do zostávajúcich kôl Premier League.

Bolo by ale zaujímavé sledovať, ako by sa veci vyvíjali, ak by mal šéf liverpoolskej lavičky k dispozícii všetkých hráčov. Nastupoval by Emre Can na stopérovi v prípade, ak by Lovren nevypadol kvôli zraneniu? A dostal by vôbec možnosť pravidelne hrávať? Ako by sa vyvinula situácia okolo Glena Johsona, jedného z najslabších futbalistov LFC v posledných mesiacoch, ak by ho z hry nevyradilo zranenie? Odpovede na tieto otázky sa nedozvieme.

No nech už je ako chce, Liverpool je momentálne na víťaznej vlne. Je pravdou, že zďaleka to nie je liverpoolska hra z uplynulého ročníka, ktorá bavila fanúšikov nielen na Anfielde. Navyše v niekoľkých prípadoch stál pri Rodgersovi a spol. poriadny kus šťastia. Každopádne, od prvej štvorky delia The Reds momentálne len dva body a už nedeľňajší duel proti Man City môže čo to o liverpoolskych ambíciách napovedať.

Cieľom týchto pár riadkov nie je presvedčiť vás o tom, že je Brendan Rodgers tým správnym mužom pre Liverpool Football Club. To som nikdy netvrdil a asi ani tvrdiť nebudem. Jeho opakované chyby sú do oči bijúce, iritujú ma mnohé jeho vyhlásenia, často ho preklínam pri vývoji jednotlivých zápasov.

Súhlasím, že pod rukami iného kouča by možno LFC rozkvitol do plnej krásy. Lenže spomeňme na minulosť. Pred Rodgersom sme tu mali niekoľko manažérov Každý z nich mužstvu niečo dal a niečo vzal. Ale nikto z nich nebol človekom, ktorý by dokázal naplniť očakávania drvivej väčšiny fanúšikov.

Dalglishovi sa vyčítala „stará škola“, Benítezovi zasa prílišná rotácia, neschopnosť porážať slabších súperov či farbisté „kecy“, ktorými dokonale ovládal masy. Hodgsona či Houlliera snáď ani netreba spomínať. A každému zo zmieňovaných sa na oči vyhadzovali nákupy priemerných futbalistov za prehnané čiastky.

Brenda Rodgers akoby zapadol do týchto koľaji. Ale nech už ho považujete za výborného trénera či klamára, nemožno zatvárať oči pred jeho zlyhaniami a zároveň oceniť to pozitívne, čo mužstvu dal.

PS: Tento blog nie je obhajobou Brendana Rodgersa ani reakciou na nedávnu diskusiu. Námet na tému vznikol nezávisle na tejto diskusii, ku ktorej som sa dostal až krátko pred otvorením Wordu…

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply