Danteho (týž)denníček: Zasa raz Lucas

Pohľad obyčajného fanúšika na to, čo LFC ponúkol a veľmi často neponúkol. Trochu vážne a občas ľahkovážne. A nie vždy o tom, čo je nosnou témou daného týždňa.


V redakcii lfcway.com pôsobím už nejaký ten piatok, prakticky od jeho založenia. To bolo ešte v časoch, keď som bol mladý a pekný. Vek nezastavíš, no som rád, že aspoň tá krása zostáva. Zároveň priznávam, že moja aktivita na tejto stránke sa často pohybovala a pohybuje okolo bodu mrazu.

Snažím sa to ospravedlniť svojou vyťaženosťou, no popravde, asi to bude skôr lenivosť, hoci nie vždy je jednoduché dostať sa v našej domácnosti k laptopu. A keď už je táto technologická vymoženosť k dispozícii, múza, potrebná na skomolenia aspoň pár riadkov, sa akosi neráči dostaviť.

V uplynulých pár dňoch mi však Kwop dal chrobáka do hlavy (v preklade: „Dante, ty lemra, buď niečo rob alebo na to definitívne kašli“). Jeho ideou bolo poskytnúť pohľad človeka, ktorý žije priamo v Anglicku. Vraj by mal byť ten pohľad trochu odlišný ako u fanúšikov v Česku a na Slovensku.

Síce som iného názoru, ale povedal som si – pár vľúdnych a milých slov by som vám predsa len mohol týždenne (snáď) predostrieť. Pohľad na to, čo LFC ponúkol a veľmi často neponúkol. Trochu vážne a občas ľahkovážne. A nie vždy o tom, čo je nosnou témou daného týždňa.

A tak tomu bude hneď na úvod. Rozoberať návrat Sturridga? Načo, je jasné, že sa okamžite stane oporou a streleckým lídrom, alebo sa do pár týždňov znova zraní. Koniec zimného prestupového obdobia? To by bol problém, pretože som si akosi neuvedomil, že sa vôbec nejaké okno otvorilo. Jedinou zimnou posilou je práve Sturridge a ak sa nejakým nedopatrením zraní, tak máme predsa v zálohe talianskeho superstrelca. Útočníka naozaj netreba..

Hlavnou témou premiérového (týž)denníčka tak bude náš brazílsky zázrak – Lucas Leiva. Prakticky už ikona klubu od rieky Mersey, inventár, ktorý akosi nie a nie vyradiť. Reprezentačný záložník prišiel na Anfield v lete 2007 po tom, čo sa ako najmladší víťaz Bola de Ouro (akási brazílska obdoba Zlatej lopty) zaradil po bok hráčov ako Zico, Falcão, Careca, Alex, Romário, Robinho, Kaká či Tévez. Rozhodne zaujímavá položka v životopise, ak plánujete vstúpiť do klubu, akým chce LFC byť. Bohužiaľ, realita bola a je trochu iná.

Asi ťažko by ste v súčasnom LFC hľadali futbalistu, ktorý vyvoláva medzi fanúšikmi rozporuplnejšie reakcie. Či však ide o skvelého štítového záložníka alebo jediného Brazílčana, ktorý nevie hrať futbal, to nechám na vás. Pri Lucasovom mene sa môžeme pozastaviť pri mnohých veciach, ale o jednej sa veľmi nehovorí, hoci bije do očí.

Písal sa 18. september 2010 a plynula 81. minúta zápasu Európskej ligy medzi Liverpoolom a Steauou București (4:1). Asi 20 metrov od rumunskej brány sa do lopty oprel práve Lucas Leiva a presnou ranou strelil víťazný gól toho večera. Od tohto momentu ubehlo takmer štyri a pol roka. Alebo ak chcete, tak presne 1600 dní.

Ten deň sa asi väčšine z nás do pamäti nevryl. Chyba. Vôbec totiž nie je isté, či niečo podobné ešte v budúcnosti zažijeme. Bol to totiž posledný Lucasov zásah do čierneho v súťažnom zápase. V nasledujúcich 138 dueloch za LFC strelecky mlčal.

Samozrejme, primárnou úlohou Lucasa nie je strieľanie gólov (popravde, často sa človek sám seba pýta, aká jeho úloha na ihrisku vôbec je). Ani v Grêmiu, kde zastával o málo ofenzívnejší post, nebol žiadnym kanonierom (4 góly v 38 zápasoch), no takú žalostnú bilanciu nemá v posledných rokoch ani brankár Stoke City Asmir Begović.

Na druhej strane môže Brazílčan stále spávať pokojne. Taký Tony Hibbert odohral za Everton 328 zápasov (z nich 264 v Premier League) a na presný zásah stále čaká. To Lucas už dokázal skórovať aj v anglickej lige – 3. mája 2009 proti Newcastlu.

A prečo vôbec túto otázku vyťahujem? Je to jednoduché. V posledných týždňoch ma totiž zaujala Brazílčanova strelecká aktivita. Či už to bolo proti West Hamu, Boltonu, Wimbledonu alebo Leicesteru. V každom z týchto duelov sa Lucas pokúsil ohroziť brankára súpera, väčšinou ranou spoza šestnástky. I keď hovoriť o ohrození je odvážne tvrdenie.

Ukazuje sa však, že je aj v takýchto neľahkých chvíľach plný odhodlania a sebavedomia. Svoju streleckú mizériu sa snaží pretrhnúť čo to ide. Mnohí by sa v jeho prípade pokutovému územiu súpera vyhýbali ako Drakula cesnakovým hriankam, lenže Lucas je nezlomný junák. Celkovo vystrelil v aktuálnom ročníku 20-krát, v ôsmich prípadoch mieril medzi tri žrde.

Dokonca sa nebojí zobrať šancu i spoluhráčom s lepšou muškou (spomínam si na zápas, v ktorom prakticky zobral loptu z kopačky Hendovi a namieril to niekam nad Kop). Tomu hovorím odvaha. Dobre, pokojne to nazvite naivita, no nezabúdajte, že môj „anglický“ pohľad je iný. Optimistickejší.

Strelecká mizéria Lucasa Leivu môže byť teda ďalšou témou na siahodlhé diskusie o tejto záhadnej postave liverpoolskej histórie. No či už jeho hru chválite alebo nešetríte kritikou, pretože vám chýba potrebné trénerské vzdelanie (iné vysvetlenie možné nie je), snáď sa zhodneme na jednom – medzi top kanonierov sa tento 28-ročný futbalista nikdy nezaradí.

Otázkou však zostáva, či napriek svojej snahe ešte vôbec niekedy v liverpoolskom drese skóruje?

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply