Dve tváre LFC alebo ako biznis vyhral nad človekom

Ľudia sú radi fanúšikmi a keď sa im krivdí, tak sú zasa radi moralistami či dokonca tými, ktorí by dotyčnému dali aj po papuli, keby na to prišlo. Moralistami sú však často a radi aj tí, čo sedia na teplých miestach v kanceláriách, tí, čo riadia klub, alebo skôr vlastne tí, ktorým mozgy opantávajú peniaze a moc.


Suárez v posledných týždňoch priam bytostne potreboval podporu oboch skupín. Tej fanúšikovskej sa mu dostalo v hojnej miere, vedenie postupne ale isto ustupovalo zo svojich pozícií, až napokon úplne „vyklidilo prostor.“

Tisíce priaznivcov sa teraz oháňa výkladom YNWA. To pekné klišé o tom, ako vlastne nikdy nejdeš sám, pretože tu vždy je niekto (LFC), na koho sa môžeš spoľahnúť, dostalo vážnu trhlinu. Paradoxne, či skôr smutne je jej tvorcom samotný Liverpool FC.

V celom tomto probléme sú len dve roviny. Prvá má prívlastok morálna a tá druhá je potom ekonomická. V ideálnom svete by sa obe pekne dopĺňali, v tom našom reálnom až príliš konkrétnom liverpoolskom sa ale bijú. A vlastne na druhej strane aj nie. Záleží len na uhle pohľadu.

Ak sa na kauzu Suárez vs Evra budeme pozerať ako fanúšikovia, pripomínam, že emóciami nabití jedinci, ktorí osobne prežívajú každú jednu nepremenenú šancu, neodpískaný faul súpera, chybnú zostavu, striedanie a pod., tak budeme vidieť nasledovné:

Klub, ktorý sa roky všade možne oháňajúci zmyslom YNWA, sa proste nepostavil za svojho kľúčového hráča. Ak po vypuknutí kauzy tomu tak bolo, tak postupne, ako plynul čas, úplne zrejme prešiel na stranu tých, ktorí 25-ročnému Uruguajčanovi na štadiónoch či po internetových diskusiách nadávali od vtedy, čo zaúradovala klamárska mrdka Evra (za tieto prívlastky si pokojne doplňte, čo vám napadne – aby to zase nevyznelo až tak zle, tak pokojne aj charakterný miláčik a chúďatko obeť).

LFC prešiel na stranu FA, ktorú smerom k Uruguajčanovi rozohrala jednu vrcholne nechutnú tendenčnú hru, prešiel na stranu tých (Bernard, Powar, G. Taylor, Grebby, McGrath a pod.), ktorí nepotrebovali dôkaz na to, aby vedeli, že Suárez proste rasistom je, lebo sa dostal do sporu s človekom tmavej pleti. Prezumpcia neviny, rešpektovanie druhého, pozitívna diskriminácia? Ale, prosím vás, toto títo prirodzení pokrytci predsa neriešia a ani riešiť nemôžu, lebo to by najprv museli urobiť nemožné – dokázať sa pozrieť aj ďalej, ako len na špičku vlastného nosa.

David Martinez, takisto fanúšik majúci samozrejme fanúšikovský pohľad dokonca hovorí o tom, že Luis Suárez aktuálne kráča sám. Aké to trpké zistenie hneď po tom, ako svojou stále poslabšou angličtinou pochopil, čo sa v klubovej hymne spieva.

Poďme sa však na vec pozrieť z pohľadu biznismenov. Vedenie sa za Suáreza hneď po októbrovom začiatku tejto veľkej ´Ferguson feat. FA hry´ postavilo. Aj Dalglish, ktorého dnes mnohí hania za to,  že si neotvoril ústa nevidiac, že v nich má napchatú klubovú ponožku. Prišli na rad tričká (ktoré aktuálne vyznievajú ako jedna veľká trápna šaškárna), aby Suárez videl, že v tom nie je sám.

Od Evrovho nepodloženého obvinenia tu ale bol jeden veľmi masívny moment – dnešnému svetu stačí prvý plán. Stačí, že si 99 zo 100 ľudí niekde prečíta, že je Suárez rasista a berie to ako holý fakt, ako nemennú pravdu, ktorí mnohí šíria ďalej. Bez preverenia si info, bez chtíču dozvedieť sa ako to vlastne je.
Médiá sa predháňali v tom, kto prvý Suáreza odsúdi, meno Liverpool FC sa začalo devalvovať. No a keď sa technický futbalista pred zápasom (a vlastne aj po ňom) s mancs na OT (1:2) zachoval ako človek, vedenie sa pod tlakom okolia zachovalo svojsky – teda po businesmansky. Lebo obchody treba chrániť a popravde, čím dlhšie by sa táto kauza živila, tým horšie pre finančné aktivity.

Celú situáciu bolo potrebné zahrabať pod zem čo najskôr. Preto ospravedlnenie smerom k ochotníkovi Evrovi, preto jedno veľké prepáč smerom k Fergusonovi v podstate za to, že si dovolil obtrieť tú svoju uslintanú hubu o hráča iného klubu (pričom ako pravý demagóg v časoch, keď mali svoje ďaleko nemorálnejšie aféry ako je trápne nepodanie ruky Giggs, Rooney, Cantona či R. Ferdinand, tak samozrejme svojím mľaskaním nikoho neotravoval) a za to, že keď ruku nepodá Suárez, je to na všeobecné odsúdenie, ale keď ju nepodá drogového dílera náramne pripomínajúci Ferdo, je to vlastne všetko ok.

Do toho prišiel telefonát od Standard Chartered Bank. Tá do klubu dáva až príliš veľa peňazí na to, aby bola ticho. Netuším, čo všetko si o prípade prečítali, jedno je však jasné – sú to obchodníci, ktorým, opakujem, táto kauza výrazne kazí kšefty, lebo ľudia sa nepýtajú, čo je za tým, že Suárez Evrovi ruku nepodal, stačí im spomínaná prvoplánová info, že tak neurobil podporená o moralistické kydy ľudí ako sú Powar a na prekvapenie aj Hansen, Shearer, či Barnes.

Meno LFC 16. októbra 2011 dostalo ranu. Lebo prvoplánovo rozmýšľajúce masy nepotrebovali dôkaz o vine, stačilo len obvinenie a Suárez a hneď na to aj LFC boli za rasistov. Je teda potom na zváženie, či Standard Chartered Bank má svoju značku spájať s tými, ktorí sú braní za rasistov. Telefonát sa teda dal čakať, však vyše £20m ročne za to určite stojí. Musí stáť.

Takže prišiel zásah zhora, Suárez sa za nepodanie ruky ospravedlnil (neverím, že to bol jeho nápad) a teraz to už len celé ututlať. Z pohľadu obchodníkov je menším zlom zničenie vlastného hráča (a nech je akokoľvek kvalitný), ako množstva obchodov. Taký je proste svet.

Neoháňajme sa teda Shanklyho odkazom, tým, že v minulosti za starých dobrých čias by sa nič také, ako že sa klub obráti svojmu hráčovi chrbtom nestalo. Platí, že čím menej budeme túto kauzu brať osobne tým lepšie.

A aj keď to aktuálne skôr vyzerá na letný odchod Suáreza, treba si uvedomiť, že je stále viazaný platným kontraktom. Tak uvidíme, či klub po tom, ako porušil zmysel YNWA náhodou neporuší aj to z dielne tzv. Liverpool Way, že v LFC bude držať len tých, ktorí zaň hrať chcú.

Luis má určite viac ako inokedy zmiešané pocity, ale zatiaľ za The Reds hrať chce (a stále má plnú podporu fans) a na tomto by som staval. Nie na prvom pláne tendenčných moralistov či fans konkurencie, ktorým na ňom vadia aj jeho prirodzené vlastnosti a temperament.

Suárez na jar 2011 vo svojom prvom vzájomnom zápase (3:1) dokonale strápnil celý Man Utd. Dokonale strápnil majstra žuvačkára a tak si to teraz musí celé vyžrať. Pre mňa ako fandu je smutné, že aj za prispenia LFC, na druhej strane ale plne chápem rozhodnutie vedenia, lebo tu nejde o fazuľky ale o milióny libier. A vtedy ide aj morálka bokom. Na to sme si predsa už zvyknúť mohli.

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply