Pôvodne som sa chcel venovať histórii, alebo nejakému slávnemu zápasu z čias minulých, ale prítomnosť nám prináša strastiplné chvíle a pocity nemohúcnosti a tak radšej načriem do súčasnosti.

Nepoviem nič nové, keď vyjadrím svoje dojmy z posledných zápasov hlbokým sklamaním. Sklamaním z posledných zápasov, čiže prvých kôl súťaží a to tak najvyššej Premier League, ako aj Európskej Ligy. Zápasy v oboch súťažiach pripomínali skrušujúce chvíle zápasov končiaceho sa súťažného ročníka 2009/2010. Preto mám pocit, že dnes hráme ako včera.

Preto mám pocit, že príchodom nového trénera sa absolútne nič nezmenilo, dokonca mám pocit, že Rafa sedí na lavičke stále /alebo jeho duch/. Výkony a taktické pokyny sa mi zdajú identické s tými, ktorými sme sa prezentovali v časoch končiaceho Beníteza. Absolútne nič sa nezmenilo a strašne by ma zaujímalo čím to je.

Viem že všetko chce svoj čas a isto by ho mal dostať aj Hodgson, ale podľa mňa práve príchodom nového trénera a nových hráčov mal nastať nový trend, ktorý mal byť viditeľný od prvých chvíľ. Však vždy sa vraví nová metla dobre metie. Vždy keď nastanú nejaké radikálne zmeny, nastane „boom“. No nie v LFC, tam zostalo všetko po starom, zostalo trápenie, zostal chaotický Lucas, zostalo zlé rozostavenie, ktoré sa neprispôsobí danému súperovi.

Ešte že zostala aj viera v nás, teda v našich srdciach a v srdciach všetkých fans LFC na celom svete. Ale nič netrvá večne, ani úspech, ani sláva, ani bolesť, ani bieda, tak dúfam s malou dušičkou, že nastane obrat na všetkých frontoch týkajúcich sa Liverpool FC.

Tých frontov bude tento /a budúci/ rok viac, pretože nás kvári okrem slabej hry aj vec existenčná a tou je predaj klubu do správnych rúk a následná konsolidácia dlhov, alebo aj naopak. Už viem, že dnes je ako včera, len nechcem, aby aj zajtra bolo ako dnes!!