Konečne. Asi tak nejako by sa dali vyjadriť moje pocity po víťazstve nad Novým Zámkom, pardon, Newcastlom. Ale neznamená to len „Konečne sme vyhrali“.

Snáď mi dáte za pravdu, že piatkový výkon nebol bez chybičky a triumf sa nerodil ľahko, skôr cisárskym rezom. Napriek tomu ma po konečnom hvizde, dokonca už pred ním, hrialo niečo príjemné na duši. Bola to radosť z práce mužstva, dobrý pocit z toho, že každý jeden futbalista nechal na ihrisku všetko, čo znamenalo tri body. Dokonale platila stará otrepaná fráza Rafaela Beníteza: „Ukázali sme charakter a víťaznú mentalitu“

Takisto sa ukázalo, akú cenu má pre tím Steven Gerrard. Po príchode kapitána mužstvo akoby dostalo nový impulz. A to nielen po stránke hernej, ale najmä tej psychickej. Stevie G dodal do žíl spoluhráčov novú energiu a vieru vo víťazstvo. A najmä - sám zobral opraty zápasu do rúk, hýril aktivitou a nakoniec bol strojcom azda najemotívnejšom momente večera. Jeho gól na 3:1 dodal na kopačky LFC pokoj a na Anfielde rozdúchal erupciu nadšenia.

Ale nebolo to len o Stevenovi. Craig Bellamy predviedol, že má tímu čo ponúknuť a navyše dokáže streliť dôležité góly. Z Martina Škrtela vyrastá spoľahlivý pilier obrany. Jeho zákrok po tom, čo Ba už prekonal Pepeho Reinu, bol jedným z kľúčových momentov pri honbe za troma bodmi. Jay Spearing rozhodne nie je hráč, ktorý dokáže lámať zápasy, no v strede poľa odvedie obrovské kvantum práce. Stuart Downing motal v prvom polčase hlavu Taylorovi, v druhom Santonovi. A Jose Enrique? K nemu netreba nič dodávať. Krajný obranca ako lusk.

A skoro by som zabudol – konečne nám prialo šťastie. Veď koľko bolo zápasov, keď sa Pani Šťastena od nás odvrátila. Stačí spomenúť duel s Rovers, keď sme v posledných sekundách mohli strhnúť na svoju stranu, ale defenZíva hostí dokázala dvakrát odvrátiť loptu z bránkovej čiary. Proti Newcastlu si to prekliate šťastie konečne sadlo na naše plecia, respektíve na plecia Craiga Bellamyho. Najmä pri jeho druhom zásahu. Práve takéto „náhodné“ góly nám chýbali a naopak, podobné sme inkasovali. Či už proti Blackburnu alebo práve v piatok proti Newcastlu.

Starý rok sme teda zakončili víťazne. Lenže stále je to len jedna lastovička. A ako sa hovorí, tá leto nerobí. Zbytočné straty s mužstvami zo spodnej časti tabuľky môžu na konci sezóny veľmi mrzieť. Bohužiaľ, minulosť vrátiť nemožno. Pokiaľ sa „dalglishovci“ nenaučia zvládať takéto súboje, nebudú top tímom. Ale piatok bol signálom, že toto mužstvo vie bojovať a vôľou stretnutia lámať vo svoj prospech. Preto dokázalo uhrať dôležité tri body a potešiť svojich priaznivcov. Snáď nám podobné pocity doprajú aj v ďalších dueloch.