Letné prestupové obdobie naberá pomaly na obrátkach. Kluby sa hrnú za veľkými menami, snažia sa navzájomsi vyfúknuť najväčšie talenty, no inak sa zatiaľ nie je kam ponáhľať. Hráči budú prestupovať aj relatívne dlho potom, čo sezóna začne.

Napriek tomu sa už teraz dáurobiť predstava o tom, ktoré kluby budú patriť medzi "spenders". Neprekvapuje, že klub najambicióznejších je zhruba rovnaký ako za posledné roky.

Veľké nákupy robí tradične Chelsea, Man City sa zjavne nadychuje a starostlivo si vyberá, Manchester United môže ako po ostatné roky spoliehať na to, že hráčov bude lákať najmä na svoje meno a potenciál.

Liverpool sa za posledné roky dostal do kategórie, z ktorej niektoré hviezdy nemá šancu osloviť vôbec a niektoré iba na veľmi veľké peniaze. Čo sa toho prvého týka, občas vystrelí aj motyka, viď príchod Luisa Suáreza, čo sa týka toho druhého, nákup Andyho Carrolla azda dostatočne ukázal, že hlúpe predražené nákupy by sme mali aj tak radšej prenechať olejárom a oligarchom.

Zamrzí, ak sú v hre esá ako Hazard, na začiatku sa špitne, že Liverpool má záujem, no veľmi rýchlo je jasné, že to bola len taká kačica, bohvie odkiaľ a medzi riadkami jasne vidno, že Eden Hazard nemá dôvod zaoberať sa klubom ako LFC, pokiaľ inde dostane viac peňazí, šancu na trofeje a Ligu majstrov.

No ruku na srdce, dokážete si predstaviť, že by za Reds hrali Ronaldinho, Ibrahimovič alebo Messi? Viete si predstaviť, ako svojich päť krokov vzad robí v našom červenom drese Ronaldo?Predstavte si, že by tu tá možnosť naozaj bola. Chceli by ste to?

Ja nie. Keď som mal 10 rokov, fandil som AC Milanu, pretože v ňom hrali Marco Van Basten, Ruud Gullit aj Frank Rijkaard a klub práve kúpil gólovú superhviezdu Jeana-Pierra Papina z Olympique Marseille. Marca Van Bastena som mal zase rád preto, že to bol najlepší futbalista na svete (to bolo ešte predtým, než posral to Euro). Ako píšem na začiatku tohto odstavca, mal som desať rokov.

Dokážem pochopiť dnešné desaťročné deti, že zbožňujú Barcelonu a Messiho. Úplne chápem, že ľudia, ktorí futbal riešia povrchne a v podstate ich ani príliš nebaví, pokiaľ nejde o veľa, fandia Španielom. Španieli a Barcelona sú najlepší, najčastejšie vyhrávajú a aj ten nudný futbal, v ktorom sa dlho nič nedeje a za dlhočizný zápas padnú často len dva góly, hrajú tak dajako... rýchlejšie. Kto by im nefandil? Ja.

Mne sa na súčasnom Liverpoole páči, že ak niekde stretnem človeka, ktorý mu naozaj fandí, pravdepodobne je za tým nejaký príbeh. Nemusí to byť najbystrejší a najrozvážnejší človek na svete, nemusí vytvárať dojem žiadnej elity, často krát to môže byť vlastne úplný hlupák a primitív ako mnohí futbaloví fanúšikovia, no keď sa ho opýtate, prečo fandí Liverpoolu, pokiaľ vám neodpovie "Lebo Škrtel", pravdepodobne vám porozpráva nejaký príbeh, ktorý sa bude aspoň trochu podobať na ten váš. Možno spomenie Istanbul, možno Gerrarda, no ak je tá jeho láska aspoň trochu hlboká, bude tam toho viac.

Tým nechcem povedať, že iné kluby nemajú príbehy. No iné kluby majú hlavne masu gloryhunterov, ktorá radikálne riedi jadro srdciarov.

Aby bolo jasné, že sa nepokúšam obhajovať nejakú z núdze cnosť, úplne otvorene priznávam, že z rovnakého dôvodu, pre ktorý mám rád Liverpool, rešpektujem a trochu aj obdivujem Everton a jeho fanúšikov. Tí to majú ešte o čosi viac než my a to je skvelé, pretože sme napriek odlišnej farbe rovnaká krvná skupina.

To, že Liverpool nepodpíše žiadneho Messiho, ma vôbec nevyrušuje. Úprimne, ja vo svojom tíme nechcem ani Affelaya. Áno, chcem kvalitných hráčov, chcem hviezdy, nechcem padavky s labilnou psychikou.

Radšej chcem druhého Kennyho ako hráčov, ktorých ako manažér nakúpil. No chcem, aby Liverpool way zostala taká, aká je. Aby žiaden hráč nebol väčší ako klub. Nechcem, aby Liverpool získal akúkoľvek trofej tak, že cestou povyhráva zápasy o tri góly. Chcem, aby pri vyhrávaní trofejí písal príbehy. Viem, že to takto potrvá dlhšie, napriek tomu som si nezačal na internete zisťovať, koľko stojí dres Paris Saint Germain.

Oveľa viac ako nejaký Hazard ma napĺňa šťastím, že Liverpool kúpili ľudia s filozofiou, ktorá tomuto klubu sedí na mieru. Napriek tomu, že mám rád Kennyho Dalglisha, som nadšený z toho, že túto sezónu to konečne začnú robiť stopercentne po svojom. Som spokojný s tým, že v tejto ani v najbližších sezónach sa Liverpool už nedostane do médií ako klub, ktorý prekonal nejaký rekord vo výške prestupného. Tak to má byť.

A som aj zmierený s tým, že nás možno čaká ešte pár sezón bez väčších úspechov. Ak sa mi niekto bude vysmievať, že Liverpool nemá šancu na titul PL, nebudem sa s ním hádať. Mne stačí nezlomná viera, že za môjho života ten titul získajú.

A hoci by som to chcel zažiť čo najskôr, ani tie horšie varianty nemajú zlé vyhliadky. Aj za predpokladu, že nás od toho delí nebodaj 10 či ešte viac rokov. Predstavte si, že zažijete to, čo zažili fanúšikovia Man City tento rok. Tí dlhoroční, šediví páni na tribúnach. Viete si predstaviť, o čo väčšia bude tá extáza?

Držím palce Borinimu, dúfam, že to čo do mladej krvi nebude všetko. Hrozne, hrozne túžim po tom, aby do Liverpoolu prišiel Clint Dempsey. Najväčší frajer v Premier League mimo LFC by prestúpil do LFC. Nechutne krásna predstava. A teším sa, ako sa ukážu mladíci, ktorých už máme.

Ak by som sa spýtal mojich českých kamarátov, kde presne boli a čo presne cítili, keď vyhrali každý jeden titul majstrov sveta v hokeji, sotva by mi dokázali odpovedať úplne presne. Ak sa spýtam tú istú otázku ktoréhokoľvek z mojich krajanov, môžem si byť istý, že sa vzápätí dozviem nejaký úplne jednoduchý, no pre toho človeka veľmi dôležitýpríbeh. Preto mi je s Liverpoolom dobre.