Vráťme sa o rok späť. LFC sa pod vedením Roya Hodgsona potáca niekde pri dne tabuľky, podáva výkony, ktoré niektoré slabšie povahy nútia nájsť si inú zábavku ako sledovanie futbalu.

Aby to však nevypadalo ako atak na Roya, uvedomujem si, v akej situácii sa klub nachádzal (slabý káder, nedostatok financií, /ne/podpora fanúšikov atď).

Teraz, keď sme približne o rok starší,je situácia úplne odlišná. Noví majitelia dosadili do manažérskeho kresla klubovú ikonu, konečne sme sa dočkali naozajstných posíl a razom sa z LFC stal horúci kandidát na umiestnenie zaručujúce účasť v Lige majstrov.

Až potiaľto je všetko v poriadku, ale keďže v živote a v tom futbalovom obzvlášť nejde všetko podľa našich predstáv, aj tu je jeden zádrhel - premieňanie šancí, za ktoré sa od fanúšikov dostáva tímu niekedy až hnusnej kritiky.

Áno aj mňa táto neschopnosť, hlavne pod vplyvom pozápasových emócií nenecháva chladným, ale z odstupom času je môj pohľad iný - v minulej sezóne, sme mali problém nie šance premieňať, ale vôbec si ich vypracovať. Teda je tu evidentný posun k lepšiemu a myslím,že teraz je čas ukázať to,v čom sú fanúšikovia LIVERPOOL FC iní od ostatných a tým je TRPEZLIVOSŤ.

Mali sme ju vždy a tak si myslím, že teraz, keď (a v tomto sa dúfam všetci zhodneme) máme prakticky nový tím, do ktorého vkladáme nádeje, treba byť trpezlivý, kým si nesadnú formácie a vlastne celý tím ako celok, my nie sme City a nekupujeme každý rok novú jedenástku, my tvoríme tím od základov a to nejaký čas trvá.

A dnešok, keď si zrekapitulujeme posledné 3-4 zápasy,v ktorých sme súperov jasne prehrávali, dobrý príklad je posledný zápas síce "len" proti WBA (nepamätám si kedy naposledy sme z takým prehľadom vyhrali u súpera) ma napĺňa optimizmom, že cesta, ktorou sa náš milovaný klub vydal, je cestou správnou.

Samozrejme,že nie všetko je ideálne, každý čo ma pozná, vie že sú veci, ktoré sa mi nepáčia, o nich sa tu rozpisovať nebudem, tento článok nie je o kritizovaní, ale o trpezlivosti, ktorá ruže prináša.