Štvrtý diel seriálu Čo sa nikdy nestalo, alebo miesto, kde si pripomenieme pár "záležitostí", ktoré síce mohli, ale nikdy neuzreli svetlo sveta. Dôvody sa rôznia, výsledok je rovnaký.

Niekedy však vyzerá vtipne a odľahčene, inokedy sme radi, že sa tak napokon nestalo, niektorý vyzerá tak a ten ďalší zasa onako.

Stačí si zobrať hráča, či situáciu v LFC, prípadne samotný klub a predstaviť si, čo by sa stalo, keby sa okolnosti vyvinuli tak, že mu do cesty príde niečo, čo je buď všeobecne želaným názorom, alebo len zhlukom zvláštnych náhod. A samozrejme si priblížime, k čomu by takáto kombinácia mohla viesť a prečo sme radi, že neviedla a naopak, prečo radi nie sme.

Aktuálne je tu teda 4. časť, ktorá aj ponúkne vysvetľujúci príklad vyššie uvedeného mierne nezrozumiteľného a ktorá je aj voľným pokračovaním časti č. 3. :)

Tvrdohlavé nie, ktoré nemá logiku

Už som o tom písal viackrát. Ak mohli londýnske sliepky urobiť z ľavého beka Bala nebezpečnú ofenzívnu hrozbu v podobe ľavého krídelníka, mohol pokojne už dávno LFC urobiť z Glena Johnsona pravé krídlo.

27-ročný technicky vyspelý futbalista prišiel do LFC v lete 2009 z Portsmouhu. Odvtedy je prvou voľbou na post pravého beka. Keď som v tretej časti tohto seriálu hovoril o tom, že sa Agger svojim schopnosťami pýta na post defenzívneho záložníka, nebolo to tak akútne, ako je to v prípade tohto londýnskeho rodáka.

A to z jednoduchého dôvodu, LFC ešte po Johnsonovom prestupe mal v zostave top class DM - Mascherana, za to na pravom krídle od čias McManamana nikoho poriadneho. A to už od posledného zápasu Maccu v červených farbách uplynulo vyše 12 rokov.

The Reds odvtedy na tomto poste skúšali Šmicera, Kromkampa, Cissého, Nuneza, na kraji zálohy si zahral aj Gerrard, dokonca aj Kuyt, Meireles, či Shelvey a aktuálne Henderson. Všetko buď poriadne blbé alternatívy, hráči výlučne mimo svojich postov, alebo potom prítomný fakt, ze taký Gerrard, Kuyt, Meireles či Cissé boli vždy viditeľne platnejší na svojich prirodzených pozíciách.

Ak by sa niekde konala súťaž o najväčšieho výmyselníka, LFC týchto aj minulých rokov by rozhodne kandidoval na pódiové umiestnenie. Škoda len, že by poväčšine šlo o výmysly, ktoré v praxi vyznievajú blbo.

Už 2,5 sezóny je v kádri červených Glen Johnson. Pre anglickú repre čisto len pravý obranca, pre LFC tiež, len s tým rozdielom, že keď si Albion môže na pravú zálohu vyberať z viacerých typicky krídelných variantov, The Reds len alternujú a treba povedať, že alternujú hlúpo.

Kuyt je a vždy bude platný v PL len ako útočník. Hendersona výrazne limituje autová čiara, však to musí vidieť aj slabozraký. A zasa, keď môže F. Aurélio hrávať sem tam aj na ľavom kraji stredovej rady, prečo to isté nemôže aj Johnson na tej opačnej? Navyše je oveľa priamočiarejší. Niektoré veci v Liverpoole sú mi naozaj záhadou. Rovnako ako to, prečo Angličan vlastne ani šancu nastúpiť na pravom krídle nedostal.

Čo by sa stalo, keby sa na post pravého krídla postavil?

Krídelná hra by nabrala na kvalite. O tom predsa niet pochýb, veď v Johnsonovi má LFC hráča, ktorý dokáže obísť protihráča, je silný na lopte, vie nielen preniknúť do súperovej obrany, ale aj prihrať či vystreliť. Viac šancí by sa dostávalo Kellymu či Flanaganovi, teda odchovancom The Reds, ktorí už na jar ukázali, že vedia, aká je to pocta hrať za prvý tím z Anfieldu. Vedia, prečo nemôžu uhnúť zo súboja, vedia, že byť v kádri The Reds je pre nich vrcholom kariéry, na ktorom sa samozrejme chcú udržať. A vedia to, čo sa väčšine zahraničných či mimoliverpoolskych hráčov proste vysvetliť nedá, lebo nie sú miestni, nie sú tak vychovaní.

Ak by sa Glen posunul do zálohy, určite by nevadili jeho pravidelné pozičné hrúbky, lebo platí, že takáto chyba mrzí v defenzíve ďaleko viac ako na kraji zálohy. Tiež by sa ako dlhoročný bek nemal problém vrátiť vypomôcť obrane a pritom táto jeho zručnosť je nadobudnutými skúsenosťami rozhodne na vyššej úrovni, ako Hendersonova či Shelveyho.

Ak by hralo liverpoolske číslo 2 o radu vyššie, nestávalo by sa pri ofenzívnych akciách to, čo sa deje v súčasnosti - pravý bek Johnson sa musí po prieniku do blízkosti alebo priamo do 16-ky súpera v prípade straty lopty vracať cez celú dĺžku ihriska, lebo platí, že pravý stredopoliar Kuyt proste na rýchle brejky protihráčov nestačí. Takto by mal Glen za sebou Kellyho alebo Flanagana, ktorí navyše hrajú pozične pomerne slušne.

Niekto si povie, že na čo mu meniť post, keď krídla vlastne máme. Realita ale hovorí skôr to, že Bellamy je viac na lavičke ako hrá a Downing je vo väčšine prípadov na opačnej strane. A tá funguje o poznanie lepšie ako táto pravá.

Z doterajších dielov Čo sa nikdy nestalo je práve tento pri premietnutí si potrieb kádra na trávnik najsmutnejší a najhlúpejší zároveň. lebo neexistuje racionálne vysvetlenie, prečo bývalý hráč Chelsea túto šancu nedostal.

• všetky časti Čo sa nikdy nestalo