Siedma časť seriálu Čo sa nikdy nestalo, alebo miesto, kde si pripomenieme pár "záležitostí", ktoré síce mohli, ale nikdy neuzreli svetlo sveta. Dôvody sa rôznia, výsledok je rovnaký.

Niekedy však vyzerá vtipne a odľahčene, inokedy sme radi, že sa tak napokon nestalo, niektorý vyzerá tak a ten ďalší zasa onako.

Stačí si zobrať hráča, či situáciu v LFC, prípadne samotný klub a predstaviť si, čo by sa stalo, keby sa okolnosti vyvinuli tak, že mu do cesty príde niečo, čo je buď všeobecne želaným názorom, alebo len zhlukom zvláštnych náhod. A samozrejme si priblížime, k čomu by takáto kombinácia mohla viesť a prečo sme radi, že neviedla a naopak, prečo radi nie sme.

Aktuálne je tu teda 7. časť, ktorá aj ponúkne vysvetľujúci príklad vyššie uvedeného mierne nezrozumiteľného. :)

Suárez - Torres. Ako dobre to znie

"Myslel som si, ze bude hrávať na hrote útoku s Torresom," povedal azda aj mierne prekvapený Luis Suárez tesne po tom, ako španielsky futbalista na konci januára 2011 pláchol zadnými dverami do Chelsea. Fans The Reds si pár dní pred skončením vtedajšieho januárového prestupového obdobia už už maľovali, aké to bude v útoku parádne. Tehnický, rýchly a prekvapivý Torres s výborným zakončením vedľa rovnako schopného zakončovateľa Suárezeza, ktorý je navyše zdravo drzý. Žeby predsa len svitalo na lepšie časy?

Napokon, ako veľmi dobre vieme, sa tak nestalo a El Nino sa rozhodol, že sa poberie do ´lepšieho´. Niekomu je ľúto, že v LFC nezostal, niekomu je ľúto, že si nezahral so Suárezom, pretože sa nevie, ako by im to fungovalo a iní zasa majú tohto vysokolojálneho pána úplne na háku, či mu ani nevedia prísť na meno.

Čo by sa stalo, keby Torres nepláchol do Chelsea?

Jednou z kľúčových otázok ale je, či by prítomnosť Suáreza dokázala Torresovi prinavrátiť jeho stratenú formu a pravdupovediac aj chuť do futbalu. V Chelsea (tá síce hrá iný štýl hry, aký Torresovi viditeľne sedí) sa už bez mála rok trápi. A to má vedľa seba spoluhráčov, ako sú Drogba, Lampard, Mata a pod., ktorí to proste s loptou vedia, teda na nedostatočnú podporu sa sťažovať nemôže.

Na papieri vyzerá útok Suárez - Torres veľmi dobre. Lebo na papieri si namaľujeme oboch futbalistov v TOP forme. V realite by sa ale pokojne mohlo stať, že by boli zástancovia takto zloženého útoku sklamaní, ostatne, ako sú už 1,5 roka z Torresa sklamaní mnohí fans aj odborníci, ako sú sklamaní aj zo Suárezovho zakončenia, ktoré je biedne.

Na druhej strane tu ale je predpoklad, že by si obaja futbalisti sadli. Lebo majú dobrý pohyb, lebo sú to hráči do kombinácie, lebo pri futbale rozmýšľajú. Počiatočná vysoká energia a entuziazmus, ktoré z El Pistolera po prestupe z Ajaxu priam sršali, by pokojne mohli byť tým najlepším životabudičom práve pre Mr. Loyalty Torresa.

Ako by to ale v skutočnosti naozaj bolo sa nedozvieme. A mne to popravde ani nevadí.

všetky časti Čo sa nikdy nestalo - klikni