Šiesta časť seriálu Čo sa nikdy nestalo, alebo miesto, kde si pripomenieme pár "záležitostí", ktoré síce mohli, ale nikdy neuzreli svetlo sveta. Dôvody sa rôznia, výsledok je rovnaký.

Niekedy však vyzerá vtipne a odľahčene, inokedy sme radi, že sa tak napokon nestalo, niektorý vyzerá tak a ten ďalší zasa onako.

Stačí si zobrať hráča, či situáciu v LFC, prípadne samotný klub a predstaviť si, čo by sa stalo, keby sa okolnosti vyvinuli tak, že mu do cesty príde niečo, čo je buď všeobecne želaným názorom, alebo len zhlukom zvláštnych náhod. A samozrejme si priblížime, k čomu by takáto kombinácia mohla viesť a prečo sme radi, že neviedla a naopak, prečo radi nie sme.

Aktuálne je tu teda 6. časť, ktorá aj ponúkne vysvetľujúci príklad vyššie uvedeného mierne nezrozumiteľného. :)

Keď ani herná kríza neprinúti kompetentných k vytiahnutiu talentovaného hráča z rezervy

Za Hodgsona a vlastne aj predtým za Beníteza (iných nespomínam, lebo sa do tohto kontextu nehodia) bolo nespočetne veľa možností, kedy sa pokúsiť niečo s chátrajúcimi výkonmi a celkovou stagnáciou a regresom spraviť. Každý manažér má ale svoj pohľad na vec, každý určite lepšie ako my tu vie, čoho je jeho konkrétny zverenec schopný, či už môže myslieť na to, aby bol platnou súčasťou prvého tímu.

Toto je však len predpoklad a tak je namieste otázka: Naozaj vie?

Jesús Fernández Sáez, aktuálne 18-ročný Španiel s vycibrenou technikou udivoval v minulej sezóne nielen mňa svojimi výkonmi a tým, ako dokáže ovplyvňovať zápas, ako mu lopta nerobí žiadny problém, ako sa vyžíva v súbojoch 1 na 1.

Suso, ako ho familiárne nazývajú bol hneď po príchode (leto 2010) z Cádizu jednoducho skvelý. O triedu lepší, ako akýkoľvek ďalší hráč rezervy či 18-ky a dovolím si tvrdiť, že v čase, kedy v zostave prvého tímu LFC "hviezdili" Poulsen, Lucas, J. Cole, Ngog, Kuyt a pod., by sa im pokojne vyrovnal. Prípadne ich predčil.

Samozrejme LFC sledujem len zvonka, neviem, ako Suso zvládal fakt, že si párkrát zatrénoval z áčkom, nepoznám jeho povahové vlastnosti, nemôžem dokonale nazerať na to, ako zvláda prechod od juniorov k seniorom. Istým ale je, že spomínaní hráči predvádzali v niektorých fázach sezóny 2010/11 priam tragické výkony bez záujmu o hru. Popravde, Suso, či ktorýkoľvek talentovanejší hráč z juniorky by horší nebol, lebo byť horším sa už ani nedalo. Byť horším by znamenalo byť za hviezdu v Corgoň lige.

A tak je na rade otázka, prečo Suso, ktorý v každom zápase udivoval svojou technickou zručnosťou a prehľadom v hre šancu nedostal. Báli sa kompetentní, že zo zostavy vytlačí lepšie plateného a skúsenejšieho spoluhráča? Alebo je len moja predstava o výbornom španielskom mladíkovi len a len skreslená? Prípadne, nemal, nemá na to?

Ale aby som nepopieral fakty, tak 2 minúty v prípravnom zápase pred 2010/11 proti M´gladbachu dostal. To je samozrejme pramálo. Vtedy mal len 16 a odvtedy nič. Žiadna šanca.

Po januárovom návrate Dalglisha na lavičku The Reds sa príležitosti v A-teame dostalo niekoľkým mladíkom z rezervy. Flanagan a Robinson by vedeli rozprávať, v áčku už etablovaný Kelly sa tiež nemohol sťažovať. Shelvey a Spearing asi tiež nie. Teda Jay rozhodne nie.

Na Susa však miesto nezostalo. Ktovie prečo. V lete sa s prvým tímom pripravoval aj talentovaný Coady, ale pri všetkej úcte ku Conorovi, ktorý miestami pripomína Gerrarda, Suso má o poznanie väčší potenciál. Angličan teda šancu dostal, Španiel nie. Dalglish ho dokonca nezobral ani na pohárový zápas Európskej ligy do Prahy. Ešte mladšieho Sterlinga posadil aspoň na lavičku.

Nechcem spochybňovať Kennyho kvality, lebo je len málo ľudí, čo vedia o liverpoolskej juniorke toľko, čo práve 60-ročný Škót, na druhej strane tu ale vyvstáva niekoľko z vyššie uvedeného vyplývajúcich otázok.

Na Susovu smolu, v tejto sezóne sa mu nedarí až tak ako v jeho premiérovej v červenom drese. Je to dozaista aj tým, že ho bývalý manažér rezervy McMahon podľa hlúpej filozofie "každý musí vedieť brániť" začal stavať do stredu zálohy, kde sa naplno ukázali práve hráčove defenzívne slabiny.

Už som to tu pred časom hovoril, ale Messiho tiež nikto nenúti brániť, lebo vie, že rozvíjaním, resp. podporovaním jeho ofenzívneho potenciálu je pre tím prospešnejší. Jasné, Suso nie je žiadny Messi, ale príklad je to podobný.

Čo by sa stalo, ak by Suso dostal v prvom tíme šancu?

Mohol by stavať na nesporne veľkom potenciále a talente. Ani v súčasnom áčku nie je veľa hráčov s tak výborným periférnym videním, citom pre hru a schopnosťou meniť jej tempo. Adam, Gerrard, Suárez ... Suso patrí presne do tej sorty hráčov, ktorá nemá problém poslať loptu spoluhráčovi 40 m priamo na nohu.

Naša hra by nabrala na myšlienke, nápaditosti. Zlepšili by sa rohy, ktoré stále zahrávame zle, zlepšili by sa celkovo štandardky, veď tento mladík vie dať z priameho kopu gól, ako aj loptu poslať tam, kde z nej bezprostredne gólové zakončenie hrozí.

Samozrejme by sa pokojne mohlo stať, že takáto šanca mladému futbalistovi uškodí, začne sa trápiť, pretože seniorský futbal, obzvlášť Premier League je oveľa fyzickejší ako ten juniorský. Naproti tomu však stojí fakt, že Suso už za rezervu odohral dosť zápasov proti fyzicky zdatnejším a starším protihráčom a vo väčšine z nich nesklamal.

To hlavne vtedy, keď nehral stredného záložníka, resp. nemusel toľko brániť, veď pri pohľade na jeho hru a schopnosti je zrejmé, že ak má hrať stredovú úlohu, tak potom jedine na poste ofenzívneho záložníka. Navyše je to hráč, ktorého nelimituje čiara. Čo by za to dali takí Kuyt, Henderson a ďalší.

Suso je z celkového pohľadu presne tým typom hráča, ktorý LFC roky chýba. Ktovie či jeho čas ešte príde, alebo to bude len ďalší z talentovaných hráčov, na ktorých sa proste nedostalo. Apropos, tento mladík sa nestránil odmietnuť ponuku Realu Madrid a prestúpiť do LFC.

• všetky časti Čo sa nikdy nestalo