29. novembra 2008 bude presne 10 rokov, čo Steven Gerrard obliekol dres prvého tímu LFC. Po dekáde je z neho talizman klubu od rieky Mersey a hráč, ktorý klub ako taký stelesňuje.

Bežala 90. minúta víťazného ligového duelu Liverpool - Blackburn (2:0) a Vegart Heggem pustil na trávnik mladíka, ktorý pútal svojimi výkonmi v rezervnom tíme.

Tých pár sekúnd, ktoré vtedy skoro 18 a pol ročný rodák z liverpoolskej štvrti Huyton v zápase odohral, nebolo nijak obzvlášť výnimočných. Takými ale bola príležitosť pre hráča s výrazným potenciálom a takisto nasledujúce roky, ktoré Stevie venoval nášmu klubu.

Stevie G zotrval a svoj nesporný talent a vodcovské schopnosti plne rozvinul. Na radosť nás všetkých v červenom drese LFC a stal sa (nateraz posledným) veľkým hráčom, ktorý vyšiel z miestnej futbalovej Akadémie.

Gerrard získal z LFC doposiaľ 10 trofejí, konkrétne Ligu majstrov (2004/05), Pohár UEFA (2004/05), FA Cup (2000/01, 2005/06), Ligový pohár (2000/01, 2002/03), Európsky Superpohár (2001/02, 2005/06), Community Shield (2001/02, 2006/07), tá, ktorá sa udeľuje víťazovi Premier League mu ale v zbierke chýba.

Čo sa týka individuálnych ocenení, má ich dnes kráľovnou Ažbetou II. do šľachtického stavu (MBE) uvedený futbalista na konte dovedna 21. Medzi nimi napr. tú, za najlepšieho nováčika PL sezóny 2000/01, za najlepšieho bol v tejto sezóne zvolený aj fanúšikmi. Ďalej sú to Hráč sezóny 2004/05 podľa UEFA, Hráč roka PL 2005/06, takisto je stabilným účastníkom výročných 11-tok poriadaných napr FIFPro (2006/07, 2007/08), trikrát bol v tíme roka Ligy majstrov, o polovicu viac účastí má v najlepšej 11-ke Premier League.

Steven má takisto čestný doktorát z Liverpoolskej univerzity Johna Morresa, ktorej je aj jedným z najprominentnejších členov. Tým sa takkáto pocta udeľuje za výrazné služby mestu Liverpool a jeho propagáciu.

Súčasný kapitán LFC začal hrať futbal ešte v detských rokoch, konkrétne za Whiston Juniors. Následne si ho všimli liverpoolski skauti. To mal 9 rokov, už vtedy ale pútal svojou mršnosťou, futbalovým rozumom a schopnosťou zobrať na seba zodpovednosť.

Zaujímavé je, že kvôli nedostatočnej výške nikdy nereprezentoval v mládežníckych kategóriách. Keď mal 15 bol rovnako vysoký ako Michael Owen, potom sa s ním ale príroda pohrala a začal výraznejšie rásť, postupne zosilňoval, čo v počiatočnom štádiu nebolo práve najlepšie, veš Stevie mal pravidelné bolesti chrbta, ktoré mu poväčšine nedovolili odohrať viac ako 20 súťažných zápasov v sezóne.

Tieto problémy ho trápili aj počas premiérovej sezóny v A-mužstve LFC. V 1998/99 aj kvôli tomu odohral len 13 duelov. Jeho výkony boli ale výrazne nadpriemerné a tak si ho konečne všimli aj v anglickej repre. V 18-ke sa stal kapitánom a len potvrdil svoje vodcovské schopnosti. V 1999 je už v 21-ke, kde sa okamžite zaradil medzi najlepších.

Pred začiatkom ročníka 1999/2000 hovoril vtedajší manažér Liverpoolu Gérard Houllier, že 19-ročný hráč už môže naplno zasiahnuť do ligových bojov a Gerrardovi sľúbil, že si zahrá aspoň v 20 zápasoch. Mal alternovať jedného zo stabilnej dvojice stredu poľa Redknapp - Hamann. Stevieho ambície lavička nenapĺňala a azda aj to v náväznosti na mladícku nerozvážnosť viedlo k vylúčeniu v Merseyside derby. Následný 3-zápasový dištanc ale mladého záložníka nepokoril a ten sa vrátil vo veľkom štýle, keď si deň pred Mikulášom pripravil v dueli so Sheffieldom Wednesday (4:1) svoj prvý gólový darček. Stevie dával v 69. minúte tretí gól The Reds.

V tejto sezóne ukázal, že jeho všestrannosť, resp. svoju azda najväčšiu výhodu - zahrať na akomkoľvek poste napriemerne. V jeho prvej riadnej sezóne sme ho teda mohli vídať na pravom kraji obrany, v strede poľa, aj na oboch krídlach. Dnes už vieme, že parádne zahrá aj ako podhrot.

15 mesiacov po debute v drese LFC prišla pozvánka do nároného tímu, na duel s Argentínou ale kvôli zraneniu nenastúpil. Postupne sa stal neodmysliteľnou súčasťou anglickej reprezentácie, kde tréneri takisto využívajú jeho univerzálnosť. Premiéra v drese s levom na prsiach ale napokon prišla v posledný májový deň 2005 proti Ukrajine

28-ročný (nar. 30. 5. 1980) ťahúň LFC sa postupne blíži k méte 500 duelov vo farbách tímu z Anfieldu. Aktuálne je inšipráciou pre deti, resp. začínajúcich futbalistov po celom svete, jedinou jeho chybou, čo sa získavania trofejí týka, je to, že nie je tak mediálne podporovaný ako Beckham, Ronaldo, Lampard a pod. V odborných kruhoch je ale považovaný za najkomplexnejšieho futbalistu momentálne sa pohybujúceho vo futbalovom svete.

Tieňom na jeho pôsobení v Liverpoole je polovica roka 2005 a jeho rozhodnutie prestúpiť do Chelsea, čo bolo výrazným šokom pre všetkých priaznivcov klubu. Steve ale po emotívnej noci svoje oficálne vyjadrenie zmenil a až doteraz vedie klub svojho srdca.

Najemotívnejšie chvíle ponúkol vo finále Ligy majstrov 2005. Je známe, že LFC v ňom prehrával s milánskym AC po polčase 0:3, Bol to práve Gerrard, ktorý znížil krátko po príchode zo šatní na 1:3, aby The Reds za 6 minút privodili talianskemu tímu výrazný hlavybôľ a vyrovnali na 3:3. V hektickom predĺžení potom prežili niekoľko infarktových momentov, aby aj za pomoci Gerrardovho gólu vyhrali penaltovú drámu a okrem toho, že získali 5. titul európskeho kráľa (Liga majstrov, Pohár európskych majstrov), ponúkli azda najdramatickejší a najkrajší duel futbalovej histórie. No a Steven Gerrard boll popráve označený za muža zápasu.

Podobne inšpiratívny moment prišiel aj o rok na to vo finále FA Cupu vyrovnával v súboji s West Hamom až v nadstavenom čase na 3:3, penalty potom opäť vyzneli pre LFC. Stevie dal množstvo dôležitých gólov, dokonca v čase, kedy sa už zdalo, že je po zápase, veľakrát dokázal zmeniť priebeh zápasu a tak len neustále dokazuje svoju výnimočnosť.

V lete 2007 podpísal spoločne s ďalším scouserom Jamie Carragherom nový 4-ročný kontrakt, čím len potvrdil svoju lojalitu k The Reds.

Ostatne predstaviť si Liverpool bez Stevena Gerrard už ani nejde.