Čo iného si povzdychnúť, keď nás Rafa opäť raz prevedčil o tom, že svojich kapricov sa nemieni vzdať.

Doteraz v tejto sezóne sa zdalo, že Benitez sa konečne dokáže ovládnuť a prekoná svoje nutkavé pokušenie na nečakané a nevysvetliteľné hráčske rošády. Prišiel však zápas s Fulhamom a Benitez predsa len neodolal ukázať nám všetkým, akým šikovným ťahom zabezpečí povinné tri body pred zápasom CL. No namiesto toho, aby nám spadla sánka z geniálneho riešenia, pretiahla sa Rafova tvár a sebe vlastným nešikovným spôsobom sa nám snažil vysvetliť, prečo postavil mužstvo tak ako postavil.

Benitez ošacoval Fulham, do včerajška s jedinou remízkou na ihriskách súpera, ako súpera, ktorý na Anfielde padne na kolená a bude prosiť o milosť. A tak obsadil kľúčový stred poľa dvoma hráčmi, ktorí tam nemali čo hľadať. Hráč typu Mascherana nemal čo vôbec hľadať v základnej zostave zápasu takéhoto typu na domácej pôde. Jeho excelentné defenzívne schopnosti vyšli zákonite na ocot. Pri nemožnosti nasadiť Gerrarda zvolil najhoršie možné riešenie. Stred poľa obsadil dvoma hráčmi, ktorých útočný potenciál je doslova nulový a v takomto prípade môže do útoku nasadiť aj piatich svetových hráčov a výsledok sa zákonite nedostaví. Pri síce početne veľmi širokom kádri, ale kvalitatívne veľmi úzkom, mal postaviť dvojicu Leiva - Alonso. Pre defenzívne úlohy by to bohate stačilo a Xabi by mal oveľa viac času dať útoku nejakú fazónu, ako mal v chabých 25 minútach, ktoré mu boli dopriané.

Ako by mu to nestačilo tak v závere stiahol jediných dvoch hráčov, ktorí mali potenciál rozhodnúť tento nepodarený zápas a poslal miesto nich dvoch ľudí, ktorí boli viacmenej zárukou, že remíza je spečatená. Hrubou chybou, podľa môjho názoru, bolo hlavne stiahnutie Kuyta. Kuytovi možno vytýkať všeličo, ako aj v diskusii odznelo, ale faktom je, že okrem svojej ohromnej pracovitosti a disciplíne má mimoriadnu schopnosť aj v zdanlivo beznádejných situáciach si nájsť prekvapujúcu pozíciu a presadiť sa aj v posledných sekundách. Nedá sa odradiť a znechutiť ak mu nejaký zápas nevychádza a vďaka tomu si zachováva chladnú hlavu aj v samom závere.

Touto Kuytovou vzácnou vlohou Benitez pohrdol a takisto variabilnejšieho Rieru vymenil za až príliš čitateľného Babela. A tak zápas v 82. minúte v podstate skončil. Benitez sa po zápase pokúšal zjavný trapas vysvetliť tým, že Alonso nemohol nastúpiť od začiatku lebo mal v nohách 90 minút priateľského repre zápasu v strede týždňa a tým istým odôvodnil svoje dve striedania Rieru a Kuyta v závere zápasu. Nemôžem si pomôcť, ale takéto vysvetlenia považujem za smiešne. Nielen preto, že  títo traja určite stredu neodohrali v nejakom pekelnom tempe ale aj preto, že hráči na takejto úrovni musia byť schopní odohrať dva zápasy v týždni na solídnej úrovni. Navyše, ak chýba do konca zápasu 12 resp. 8 minút, tak takíto hráči ich musia vedieť absolovať aj na kyslíkový dlh.  

V pozápasovej diskusi najviac rezonovali dve mená a to Leiva a Babel. Žiaľ úplne právom, obaja sú obrovským sklamaním a nemienim tu opakovať kwoporove presné postrehy o obidvoch. Skôr chcem nadhodiť do diskusie jednu možnosť. Obaja predsa prichádzali do LFC s obrovským renomé a u obidvoch nevidieť žiaden pozitívny pokrok. Bude to len a len v nich? Stagnovali by rovnako aj u takého Arsena Wengera? Alebo Benitez vie pracovať len s hotovými hráčmi a nie je schopný on sám resp. ľudia z jeho štábu mladé talenty naučiť nové veci, ktoré by boli na prospech klubu ale aj ich samotných. Ja ten neodbytný pocit mám stále silnejší. 

Som presvedčený, že Benitez je si svoho faux pas veľmi dobre vedomý, ale ako ho veľmi dobre poznáme tak sa od neho popolu na hlave nikdy nedočkáme. Je samozrejme možné, že by remíza bola na svete aj keby Xabi hral od začiatku a Reira a Kuytom ostali na ihrisku do trpkého konca. Ale aspoň by sa dalo povedať, že za danej situácie Benitez urobil všetko pre to, aby sme tie prekliate tri povinné body získali. 

Teraz sa utešujeme, že však aj iní z B4 v tomto kole strácali, ale v kútiku duše vieme, že tieto domáce straty nás môžu stáť veľmi veľa. Kto videl takisto bezgólovú remízu Chelsea s Newcastleom vie o čom hovorím. Ak niekto z vedúcej dvojice mal včera vyhrať tak určite to mala byť Chelsea. Na Stamford Bridge sa jednoducho stal malý zázrak, aké sa občas stávajú. Chelsea mala šance na tri zápasy a Newcastle nemal na bránu súpera jedinú strelu.

A Benitez takéto štedré pomocné ruky s neznesiteľnou ľahkosťou odmietne. Mne osobne by stačilo, keby sa ma z času na čas nesnažil Benitez presviedčať o svojej genialite a dal prednosť poctivým jednoduchým riešeniam. Určite by si tým u mňa nepoškodil, naopak.