Máme za sebou štvrtinu sezóny a niektorí z nás opäť raz začali veriť.

Poučení minulosťou, a to už dosť dlhou, sa akosi zdráhame vysloviť to, čo sa nám zahniezdilo na jazyku a zatiaľ to vyzerá tak, že z toho jazyka tak rýchlo nezlezie. Áno, najlepší štart LFC za posledných tucet sezón nás napĺňa nádejou.

Tak takýto je pohľad na doterajšiu súťažnú bilanciu LFC v sezóne 2008/09. Veľmi potešujúci, veľmi príjemný, tak sa pred zápasom Portsmouthom pozrime na to ako sa úvodná štvrtina sezóny pre LFC vyvíjala.

Klub sa hotoval na svoju piatu sezónu pod vedením Španiela Rafu Beniteza /má platnú zmluvu ešte aj na budúcu sezónu/, ktorý si za tie štyri roky vo funkcii dokázal vypestovať nekriticky zbožňujúcich fanúšikov ale aj nekompromisných kritikov. ,,Podarilo" sa mu to hlavne vďaka tomu, že pre LFC dokázal zabezpečiť nepopierateľné úspechy na medzinárodnej scéne na druhú stranu však štyri roky ,,dokazoval" že pre domácu scénu akosi nemá ten pravý cit a dlho očakávaný 19. titul nielenže nepriniesol do klubovej vitríny, ale hlavne nebol schopný pripraviť mužstvo tak aby za tie štyri sezóny aspoň budilo dojem, že o ten titul sa vie poruvať. Všetci boli zvedaví, že sa túto sezónu bude opäť púšťať obohratá platňa alebo Benitez konečne vytiahne z klobúka nejakú novú, čarovnú.

Na majiteľskom fronte bol relatívny kľud ale Benitez dostal jasne najavo, že ak chce posilniť káder tak musí pustiť žilou z aj tak početne bohatého kádra. Benitez sa podľa toho zariadil a potreboval na letnú obmenu kádra len čistých 10 milónov libier. Na nákupy vynaložil 32 milónov, ale predajom získal 22 milónov.

Prvou prestupovou lastovičkou sa stal zadarmenko Švajčiar 25-ročný Philipp Degen z Borussie Dortmund.Tento prestup veľké vzrušenie nevyvolal a zatiaľ to vyzerá tak, že bol prišiel hlavne z toho dôvodu, aby LFC mal na zozname zranených vždy minimálne jedného hráča. Vzápätí nasledoval na Anfield 27-ročný Talian Andrea Dossena z Udinese za 7 melónov. Tento ľavý obranca má síce na konte 5 štartov za squadru azzuru, ale to meno veľa väčšine fans veľa nehovorilo. Zatiaľ na rozdiel od Degena sa vcelku presadil a i keď neohoruje svetobornými výkonmi stal sa vcelku platným hráčom na ľavom kraji obrany hlavne svojou urputnosťou, pomerne veľkou útočnou aktivitou a občas zmysluplnými centrami.

Prvý si zbalil svoje fidlátka princ Harry, ktorý neprijal ponuku LFC s zhoršenými finančnými podmienkami a vybral sa za svojim bývalým kolegom Milanom Barošom na druhý koniec Európy do tureckého Galatasaray. Jeho účinkovanie v drese s liverbirdom zanechalo v mysliach fans zmiešané pocity. Pomerne krátke vydarené herné úseky striedali čím ďalej tým dlhšie prestávky so záhadnými zdravotnými problémami. Napodiv vždy sa vystrábil na medzinárodné termíny Austrálie a aj v Galatasaray sa mu tie zranenia akosi vyhýbajú a celkom sa mu tam darí. Z tohto pohľadu je celé jeho účinkovanie v drese Reds záhadou a je smutné, že odišiel za takýchto okolností hráč ktorý od mala fandil LFC a ktoré takmer všetci fans LFC vítali s otvorenou náručou. Odišiel potichu a bez záujmu verejnosti.

V rýchlom slede nasledovali John Arne Riise do AS Roma, Peter Crouch do FC Portsmouthu a Scott Carson do West Bromwich Albion. Odchod každého jedného z nich zanechal dosť veľkú množinu fans v smútku, ale Benitez musel získať nejaké peniaze na budúce nákupy. Riise vyzeral ako keby potreboval nutne zmenu, jeho výkony v LFC dlhodobo stagnovali nedá sa nepripomenúť, že to bol on kto nešťastne vrazil nôž do chrbta európskym nádejám svojim veľmi nešťastným riešením situácie v semifinále CL proti Chelsea. Peter Crouch i keď vzbudzoval sympatie a odviedol pre tím veľmi dobré služby po príchode magic Fernanda jednoducho musel odísť ak chcel hrať pravidelne PL a obliekať dres Albionu. Jeho rozhodnutie sa ukázalo ako správne, po počiatočných gólových suchotinách sa v posledných zápasoch už aj presadil gólovo v drese Pompeys. Najjednoduchšia situácia bola okolo Scotta Carsona, anglického brankárskeho reprezentanta, ktorý z pochopiteľných dôvodov sa na Anfield nemienil vrátiť. Zdá sa, že jeho výber klubu bol tiež správnym rozhodnutím, WBA vyzerá, že zrejme nezostúpi tohto roku z PL a Carson si, vzhľadom na silu mužstva, v jeho drese dosýtosti zachytá.

Potom nasledoval príchod 25-ročného brankára Diega Cavalieriho z brazílskeho Palmeiras za 3.75 milóna a mal nahradiť na poste brankárskej dvojky Francúza Itandjeho. Tak sa i stalo a pre mňa je malou záhadou, prečo človek v 25 rokoch vedome prijme skutočnosť, že v novom klube sa takmer s istotou nestane počas zvyšku svojej kariéry číslom jedna. no ale to nie je môj problém. Vzápätí odišiel ďalší scouser z liahne stredopoliar Danny Guthrie, ktorý vsadil na Newcastle United, večného ašpiranta na špicu. Zatiaľ to nevyzerá na dobrú voľbu a Guthrie, i keď herne nevyzerá až tak zle zaujal hlavne tým, že mu dokáža pekne tiecť nervy. Opačným smerom prišiel len 19-ročný Francúz David Ngog s 18 štartmi v drese PSG a jediným gólom na konte. Momentálne sa po ňom zľahla zem a človek si musí položiť otázku či musia na Anfield chodiť takíto hráči, keď údajne v rezerve máme tak sľubných útočníkov ako Krisztián Németh v rovnakom veku. Pre úplnosť musím dodať, že v ten istý deň prišiel aj španielsky teenager Emmanuel Mendy z Deportivo Murcia. Uvidíme či nebudeme o ňom počuť znova až pri jeho odchode.

Po tejto predpríprave však prišla naozajstná bomba v podobe prestupu 28-ročného írskeho reprezentanta Robbieho Keana. I keď mnohí, pri hre na jedného útočníka v závere minulej sezóny, jeho príchod za 19 milónov /druhý najdrahší prestup v histórii LFC/ spochybňovali, ja považujem túto kúpou za dobrú i keď sa Keane v PL gólovo ešte nepresadil. Keane však nie je mačka vo vreci, svoje kvality už dostatočne dokázal v drese Spurs, kde tiež nemal vždy na ružiach ustlané a mal periódy keď musel za Jola trpezlivo bojovať o svoje miesto v základe a tieto náročné situácie zvládol. Je fanúšikom LFC od detstva, čo je tiež veľké plus. No ale vieme, že takýmito fans LFC boli aj Kewell i Bellamy a kde sú teraz, však?

Pred začiatkom sezóny sa na hosťovanie tradične museli porúčať mladí hráči ako Hobbs, Antwi, Roque, Hammill, Anderson, Threlfall, Martin, Lindfield i Argentínčan Leto. 24-ročný Francúz Anthony Le Tallec hosťuje v Le Mans a 21-ročný útočník Idrizaj si zahosťuje v rodnom Rakúsku vo farbách Wackeru Innsbruck. V úvodných priateľských zápasoch si ešte zahral častý terč posmeškov Andrij Voronin, ale nakoniec sa sťahoval do Herthy Berlin. Benitez ho musí mať veľmi v láske, pretože to nebol definitívny prestup ale len ďalšie hosťovanie.

V závere prestupového okna ešte prišli ešte Vitor Flora z Brazílie, Péter Gulácsi z Maďarska, ale hlavne na poslednú chvíľu ľavý krídelník 26-ročný Albert Riera z barcelonského Espanyolu o ktorom prezident tohto klubu vyhlásil, že je najlepším ľavým krídlom na svete pravda, ak sa mu chce práve hrať. Zatiaľ sa mu hrať chce, dostal sa do základnej zostavy a je prínosom pre útočnú hru LFC. Osobne so smútkom musím pripomenúť, že opačným smerom odišiel jeden z mojich najobľúbenejších hráčov Steve Finnan, ktorého Benitez dlhodobo marginalizoval. Dosť ma to štvalo, ale musím priznať, že tým sa otvorila nespochybniteľná príležitosť pre otloukánka Arbelou, ktorý sa šance pozoruhodne chytil.

V realizačnom štábe došlo k jednej významnej zmene. Na post asistenta manažéra prišiel verný scouser Sammy Lee, ktorý nepekne pochodil vo svojom prvom manažérskom angažmá v Bolton Wanderers. Dobré doterajšie výsledky sú však snáď aj jeho zásluhou a je veľmi výraznou motivujúcou postavičkou lavičky LFC počas zápasov.

Najväčší rozruch však vyvolali dva prestupy z ktorých nakoniec zišlo. Za dosť nechutných okolností takmer celé leto trvalo naťahovanie okolo prestupu Garetha Barryho z Aston Villy na ktorý sa následne viazal odchod Xabiho Alonsa do Juventusu. Všelijaké bizarné okolnosti v komunikácii medzi LFC a Aston Villou i premenlivý záujem-nezáujem signori vecchia z Piemontu však nakoniec zabezpečili v tejto veci status quo. Napodiv Alonso sa k celej veci postavil zdravo a miesto nejakého bolestínstva zamakal na sebe a je lepší ako vo svojich doterajších štyroch sezónach na Anfielde. Dosť často je podľa môjho názoru MOM alebo sa vojde minimálne do trojky najlepších.

A začala príprava. Priateľské zápasy môžeme preletieť letom svetom, za zmienku stojí len fakt, že v ôsmich prípravných zápasoch s premenlivou silou súperov klub nenašiel premožiteľa. A veru aj to, že pred začiatkom sezóny sa na súpiske LFC pre CL neocitol Big Sammi, pre ktorého to bola dobrá facka. Ale ktovie, možno sa na ňu na jar dostane a ešte raz bude mať možnosť zdvihnúť ušatý pohár nad hlavu. Nehovoriac o tom, že by som mu veľmi prial /ako ostatne každému okolo LFC/ aby viacmenej neplánovane dvíhal nad hlavu aj iný pohár.

Dlhoočakávaný začiatok tohto ročníka Premierleague začal LFC 16. augusta na ihrisku AFC Sunderland a odniesol si síce nie veľmi presvedčivé víťazstvo ale predsa len víťazstvo v pomere 1:0. Zvyšok bilancie prvej štvrtiny je známy, zaklincovaný bol poslednú nedeľu famóznym víťazstvom, z pohľadu modernej histórie LFC, v 86x nedobytej pevnosti Stamford Bridge. LFC momentálne tróni po dlhom čase na čele tabuľky s 23 bodovou zbierkou.

Podľa môjho názoru hlavnou príčinou doterajšieho úspešného účinkovania v PL je to, že Benitez konečne pochopil, že útok na titul je základnou podmienkou jeho prežitia na lavičke Reds. Opustil svoju obľúbenú rotáciu, vhodne mužstvo doplnil a ktovie čiou záslhou je vari najdôležitejší fakt a to ten, že mužstvo získaol to, čo doteraz predvádzalo takmer výlučne len na európskej scéne. Mám na mysli silného ducha, nezlomnosť a schopnosť otáčať zápasy v ktorých vedie súper. Povšimnutiahodným faktom je aj obrovský podiel gólov vstrelených v posledných 20 minútach. Na druhú starnu je to aj varovný signál, pretože hrať na doraz v každom zápase si vyžaduje ohromné množstvo psychických i fyzických síl a sezóna je sakra dlhá. Nepopierateľným faktom je to, že naši najväčší rivali majúci niekoľko bodovú stratu za nami sa nemusia na víťazstvá toľko nadrieť a nie sú vystavení takému silnému stresu. Každopádne LFC vyslal jasný signál, že tento rok sa s ním musí počítať.

Zostava sa stabilizovala, v bránke je nespochybniteľný Pepe Reina, obrana začala v stabilnom zložení Arbeloa, Carragher, Škrteľ a len na ľavej strane alternovali Dossena s Fabiom Aureliom. Škrteľovo zranenie dalo šancu Aggerovi a myslím si, že po vyzdravení Škrteľa bude mať Benitez headache. Bude musieť vyriešiť dilemu, či hrať na dvojicu Carragher - Škrteľ a vyrovnať sa s tým, že síce si veľmi dobre rozumejú, ale v podpore útoku sú jaloví alebo vsadiť na Aggera, ktorý požiadavku na účinnú podporu útoku a presnú ďalekonosnú strelu spĺňa a ktorý navyše ukázal svoju mentálnu silu po nešťastnej chybe v zápase s Wiganom. Vzhľadom na to, že Benitez nebude mať tú odvahu vytvoriť dvojicu Agger - Škrteľ bude veľmi zaujímavé sledovať ako sa s touto prekérnou dilemou vyrovná.

Stred poľa sa našiel, Mascherano pokračuje vo svojich famóznych defenzívnych výkonoch, Alonso ožil, oveľa viac berie na seba zodpovednosť, je aktívny a ja mám z toho veľkú radosť. Zatiaľ sa zdá, že krídla v podobe Kuyt a Riera sú dobrým riešením a hlavne Kuyt si zasluhuje obdiv. I keď ho máme zaškatuľkovaného ako bombarďáka tak musíme oceniť, že nejaví žiadne známky urazenosti. Pochopil, že na Torresa nemá a so všetkou zdopovednať a bez nariekania obsadil post pravého krídla. I keď nie je žiadny lietajúci Martin Petrov tak je pre mužstvo nepodstrádateľný a je schopný aj vziať na seba gólovú zdopovednosť keď je to zapotreby.

Útočná dvojica Torres - Keane bude progredovať, o tom som presvedčený, najdôležitejšie je si hýčkať Fernanda, teraz myslím na správne hýčkanie jeho zdravia. Ten chlapec je asi náchylný na svalové zranenia, tak pozor na neho. Jeho krátkodobé absencie je mužstvo schopné zvládnuť, nakonie ManUni i Chelsea sme porazili bez neho, ale nejaké dlhodbé nezavinené zranenie môže byť pre klub fatálne.

Na záver ostal kto iný ako kapitán Stevie Gerrard. Post voľného hráča za útočným hrotom/hrotmi mu plne vyhovuje a je doslova kľúčovou postavou dnešného LFC.

Champions League nám chvalabohu tento rok priniesol úplne iný začiatok ako minulý, myslel som si že v Madride bez problémov vyhráme. Nestalo sa tak, ale ak chceme byť čestní, tak katastrofálny výkon rozhodcov tak ovplyvnil zápas, že všetky tri varianty výsledku mohli byť kľudne na svete. Pre mňa znepokojujúcim poznatkom zo zápasu boli chybné vystavenia útočníkov Atletica do ofsajdových pozícií za čo najväčšiu zodpovednosť nesie Jamie Carragher. Verím, že v tomto ohľade sa takéto lapsusy nebúdú opakovať a základnú skupinu bez väčších nervákov ukončíme na čelnej pozícii. Dôležité je vyhrať nasledujúci zápas doma s Atleticom. Atletico, trpiace syndrómom menšieho brata, ktorý sa silou mocou snaží vyškrabať na výslnie, podáva veľmi nevyrovnané výkony a v konfrontácii so silnými pravidelne zlyháva. Dúfam, že to bude aj ich prípad na Anfielde 04. novembra.

Tretia súťaž do ktorej LFC stihol zasiahnuť je toľko opovrhovaný Carling Cup. Porazili sme doma s rezervnou zostavu Crewe Alexandra, ktorá sa krčí na poslednom mieste III. ligy. Zaujímavou však bude najbližšia konfrontácia na White Hart Lane 12. novembra. Táto súťaž je síce lotéria, ale Spurs postavia určite najsilnejší tím. Snád naši rezervisti na nich budú stačiť.

Takže fajn, dobre sa mi to písalo, možno to je až príliš dlhé, ale po dlhom čase som mohol napísať niečo s úprimnou radosťou v srdci.

Nezostáva mi nič iné len si zaželať, ako aj všetkým fans LFC, aby s podobným pocitom sme sa mohli obzrieť niekedy po Vianociach za polkou sezóny a ak boh dá tak aj na konci.

Pripravil: AnfieldSVK s pomocou informácií z wikipedie