Rafalution IV. – Benítez a americké peniaze

Rafael Benítez sa stal manažérom The Reds v lete 2004. Od tej doby toho ponúkol veľa. Poďme si to v niekoľkodielnom seriáli zmapovať.


Po dvoch sezónach na lavičke The Reds bola jasná jedna skutočnosť. Ortodoxní fans si Rafaela Beníteza obľúbili až tak, že by ho nevymenili za nič na svete.

To, že sa po každom víťaznom zápase začalo tribúnami niesť známe „Raafa, Rafael, Raafa, Rafael, Rafa, Rafael“ a po tých neúspešných dookola spomínať, že Španiel priniesol za dva roky rovnaký počet trofejí, sa stalo akýmsi liverpoolskym folklórom.

Noví majitelia. Rafalution podporená výraznými financiami, hovorilo sa na začiatku 2007

Situácia sa však mala zmeniť. Pre tých, ktorým sa Benítezova práca aj napriek pohárovým úspechom nepozdávala, mala byť vítaná, pre jeho priaznivcov zasa len predĺžením krásneho sna.

Vo februári 2007 Moores veci nastavil tak, že sa klub dostal do rúk amerických obchodníkov Georgea Gilletta jr. a Toma Hicksa, čo bolo na poslednú chvíľu dosť veľkým prekvapením, veď sa už už zdalo, že sa LFC stane hračkou v rukách saudskoarabskej spoločnosti Dubai International Capital, za ktorou stojí člen tamojšej kráľovskej rodiny miliardár šejk Al-Maktoum.

Napokon teda Amíci, pre ktorých to bola premiéra vo svete futbalu (soccer), na úvod predviedli silné slová a niekoľko sľubov, napr. ako to, že chcú Liverpoolu prinavrátiť zašlú slávu, finančne ho zabezpečiť, byť adekvátnym konkurentom v boji o podpis naozaj špičkových hráčov, postaviť toľko krát odložený New Anfield.

Plus nezabudli vyjadriť podporu Rafaelovi Benítezovi a tak mohla byť väčšina liverpoolskych fanúšikov spokojná, veď Rafalution (Rafalúcia) má byť podporená aj silným americkým kapitálom.

„We bought the lad from sunny Spain“ alebo márna snaha prehovoriť do boja o titul

A tak sa v lete menili historické štatistiky, veď v klubovom rekorde prišiel za £20,2m kapitán Atlética Madrid Fernando Torres. K nemu ešte talentovaný Babel, skúsení Benayoun s Voroninom a pár mladíkov, z ktorých raz niečo určite bude (Leto, Németh, Insúa). Teda aspoň tak hovorili predpoklady.

Dôvod týchto nákupov bol okrem vyššie spomenutých amerických sľubov aj ten, že by LFC konečne rád prehovoril do boja o titul. Ale nie len zbytočnými rečami, skôr reálne. 3. miesto z 2006/07 síce nebolo zlé, ale byť za 1. miestom o 21 bodov je raz veľa.

Benítez však dokazoval, že má tím skôr pre európske pohárové zápasy. Škoda len, že milánske AC v Aténach Liverpoolu vrátilo prehru spred dvoch rokov. Byť druhý v Lige majstrov sa ale počíta a tím mal v Európe čoraz výraznejší zvuk.

Prostredníctvom médií, resp. tendenčnej práce oficiálneho webu sme ešte viac počúvali, ako je to všetko OK, ako sme na správnej ceste. Stačí len veriť a dúfať. Tento Benítezov prvok, ktorý len kopíroval zúfalosť z predošlých rokov, kedy na lavičke sedel Houllier, začal čoraz viac vadiť.

Minimálne tak, ako Španielov rotačný systém, nestriedanie pred 65. minútou a v čase, kedy sa nedarilo neschopnosť naordinovať svojmu tímu inú taktiku.

To, že si noví majitelia požičali, aby mohli realizovať svoje plány od bankových inštitúcií Wachovia a Royal Bank of Scotland potom vadilo skupinám ortodoxných fans, ktorí dokázali ignorovať Mooresove dlhy, nie však tie, za ktorými stáli Yanks.

Vznik AFC Liverpool, ako toho LFC, ktorý nesie pravé (rozumej anglické, alebo ešte lepšie tie liverpoolskych fans) hodnoty a snaha vyzbierať od priaznivcov peniaze na odkúpenie väčšinovej časti klubu, sú dodnes len bludnými snahami pár stovák pobláznených ľudí presadiť svoj názor. To isté platí aj o čoraz častejších protestných aktivitách Spirit of Shankly.

Gillett jr. s Hicksom preto ku koncu roka 2007 veľmi dobre vedeli, ako jadro fans LFC Beníteza berie a tým pádom aj to, že si ho musia strážiť. Popravde, kontaktovanie Nemca Klinsmanna, ako možného nástupcu rodáka z Madridu bol ťah, ktorý obaja ešte veľmi dlho ľutovali.

 

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply