Rafalution IX. – Mýtus zvaný rotačný systém

Rafael Benítez sa stal manažérom The Reds v lete 2004. Od tej doby toho ponúkol veľa. Poďme si to v niekoľkodielnom seriáli zmapovať.


Celé štyri roky nás Benítez presviedčal, že rotačný systém je to najlepšie, čo mohlo LFC postretnúť. Samozrejme vynímajúc Španiela samotného.

Obklopený priemernými hráčmi, ktorých na AR priniesol priemerný tím zaoberajúci sa transfermi (najväčšia zodpovednosť ide na plecia Ricka Parryho, dnes už ex-výkonného riaditeľa The Reds, Benítez ale v tom takisto nie je nevinne, veď on, resp. jeho skauti vyberali adeptov na podpis), dosiahol tím od rieky Mersey od Rafovho príchodu v Premier League jedno piate, dve tretie a jedno štvrté miesto. Na, čo sa zisku trofejí týka, stále najúspešnejší anglický klub histórie, to je naozaj málo.

Futbal bol poväčšine nudný, za to ale smerom dozadu prepracovaný, na sklamania v podobe bodových strát s papierovo slabšími súpermi sme boli zvyknutí už z rokov pred Benítezom. Teda nič nové. Mýtus o tom, že rotačný systém je to pravé orechové má pôvod v Španielsku, teda aspoň tak hovorí skúsenosť dnes 49-ročného manažéra, ktorý práve vďaka pravidelným obmenám základnej 11-ky získal s Valenciou v Primera División majstrovský titul.

Teda niečo, po čom už 20 rokov túži každý liverpoolsky fanúšik. To, že je rotácia dobrá vec mal potvrdzovať aj fakt, že v, pre Valenciu, majstrovskej sezóne 2003/04, došli dvom gigantom Barcelone a hlavne Realu Madrid (mal na čele až 8-bodový náskok) v závere sezóny sily a boli to práve Los Che, ktorí na konci sezóny slávili.

Benítez si teda mohol dovoliť na Anfielde štyri sezóny rotovať, ako sa mu zachcelo. Výsledky síce nechodili (mimo PL ide až o zisk FA Cupu 2006 a ťaženie v Lige majstrov, kde v LFC v 2005 zvíťazil a v 2007 dokráčal až do aténskeho finále, tu ale prehral s milánskym AC), dokonalým využívaním pozície nadľudskej bytosti, ktorú mu po Istanbule 2005 pridelili samotní LFC fans, však vlastne ani nemuseli.

V Premier League tak spomínanému systému ruže nekvitli. Chcelo to zmenu. V našom prípade večná škoda, že neprišla skôr.

Istá dávka sebareflexie rodeného Madridčana prepadla pred 2008/09. Upustil od tak urputného obmieňania hráčov základnej 11-ky a prišli aj ustálenejšie výkony. Zbytočným stratám sa tím síce nevyhol (čo pripisujem nevyváženosti a nedostatočnej kvalite – hráčskej a mentálnej – kádra + Benítezovým opakujúciim sa chybám – neskoré, resp. zlé striedania, neschopnosť zmeniť taktiku počas zápasu a pod.), mužstvo ale začalo byť pre súpera pravidelne nebezpečnejšie aj smerom dopredu.

Od nového roka (2009) nás dokonca tím herne bavil, dokonca v pravidelných intervaloch, čo bolo príjemné pripomenutie si časov, kedy liverpoolskej lavičke šéfoval Roy Evans. Aj napriek sezóne, s ktorou musíme byť spokojní, sme ale na majstrovský titul nedosiahli. Nestačila ani viera v zázrak, Španielovi sa všetky muchy vychytať nepodarilo. Sranda, že tento prejav The Reds stojí v ostrom kontraste s toľko preferovanou rotáciou.

Ľudia sú samozrejme omylní, chyby sú však na to, aby sa naprávali, aby sa im každý z nás sa v budúcnosti na základe skúsenosti vyvaroval, v prípade Liverpool FC sa ale veci majú nanešťastie trochu inak. Viď sezóna 2009/10.

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply