Desiata časť seriálu Čo sa nikdy nestalo, alebo miesto, kde si pripomenieme pár "záležitostí", ktoré síce mohli, ale nikdy neuzreli svetlo sveta. Dôvody sa rôznia, výsledok je rovnaký.

Niekedy však vyzerá vtipne a odľahčene, inokedy sme radi, že sa tak napokon nestalo, niektorý vyzerá tak a ten ďalší zasa onako.

Stačí si zobrať hráča, či situáciu v LFC, prípadne samotný klub a predstaviť si, čo by sa stalo, keby sa okolnosti vyvinuli tak, že mu do cesty príde niečo, čo je buď všeobecne želaným názorom, alebo len zhlukom zvláštnych náhod. A samozrejme si priblížime, k čomu by takáto kombinácia mohla viesť a prečo sme radi, že neviedla a naopak, prečo radi nie sme.

Aktuálne je tu teda 10. časť, ktorá aj ponúkne vysvetľujúci príklad vyššie uvedeného mierne nezrozumiteľného. :)

New Anfield doplatil na prítomnosť majstrov sveta v sľuboch

Liverpool hráva na niečo vyše 45-tisícovom (presne 45,276) Anfielde od svojho vzniku. Teda o do roku 1892. Štadión však je v prevádzke už od 1884. Takmer 130-ročný hrdý stánok zažil za ten čas množstvo veľkých víťazstiev, osláv, ale aj sklamaní. Lebo taký je futbal a tak to má byť. Prešiel niekoľkými úpravami, či menšími rekonštrukciami, však doba plynula a modernizovať štadióny bola postupom času nutnosť.

Za domu trvania života tohto starčeka medzi futbalovými štadiónmi sa mnohokrát spomínala rozsiahlejšia rekonštrukcia, ktorej však v ceste takmer vždy stál zásadný fakt - bola by finančne veľmi náročná a v konečnom dôsledku by nesplnila efekt. A tak v momente, ako prišla na denné svetlo táto odpoveď, prišiel aj ďalší nápad - postaviť New Anfield.

Čo ale bude s tradičnou atmosférou starého Anfieldu? Čo sa bude hráčom, manažérom, divákom pri vstupe na nový štadión vybavovať? Pri súčasnom Anfielde je to pravidelne o tom, že sa človeku opakovane vynárajú spomienky - silné a živé zároveň. A nezáleží na tom, koľko majú rokov.

Nad týmto samozrejme musí v dnešnej dobe vyhrať ekonomický rozmer. Lebo prachy jsou prachy a prachy dělaj lidi, hovorí sa.

Ešte v časoch, kedy klub vlastnil David Moores sa najprv šepkalo a potom na prelome tisícročí už nahlas hovorilo o výstavbe New Anfieldu. Známy liverpoolsky Stanley Park mal byť ideálnym miestom, renomované stavebné spoločnosti, resp. ich vychýrené architekti a dizajnéri navrhli to ako má štadión vyzerať a ako bude vyzerať jeho okolie.

Z vtedy uverejnených návrhov sme mali všetci radosť, tá prirodzená nostalgia za dožívajúcim (pred desiatimi rokmi sa tak mohlo zdať) Anfieldom sa postupne dostávala do úzadia.

Bary, kaviarne, reštaurácie, ihriská, nákupné centrum, kiná, proste multifunkčné centrum, ktoré na miesto, kde sa stretávajú tisíce ľudí jednoznačne patrí. Mooresova pravá ruka sa v jednu chvíľu nebál povedať, že pred sezónou 2011/12 sa LFC presťahuje na nový štadión. Samozrejme sa nestalo.

Skôr sa postupne začala vynárať pravda o schopnosti Mooresa financovať klub. Napokon to v 2006/07 viedlo k predaju. Americkým obchodníkom Gillettovi jr. a Hicksovi, ktorých dnes značná časť fans The Reds neoznačí inak ako klamárov, žoldákov či tých, čo si z LFC chceli urobiť rýchlo zarábajúci biznis.

No ale nech je dnešný pohľad na duo týchto Amíkov akýkoľvek, boli to práve oni, ktorí hneď po prebratí Liverpoolu vyhlásili, že nový štadión bude. Opäť v Stanley Parku, opäť zaplatili peniaze za renomovaných architektov a dizajnérov, aby sa von mohol dostať ďalší návrh toho, ako bude vlastne nový stánok vyzerať.

Mooresovský scenár sa ale opakoval a namiesto New Anfieldu prišla tvrdá realita v podaní súdenia sa o to, kto bude napokon 18-násobného majstra Anglicka viesť. G&H klub nielenže zadĺžili, ale potom, keď v 2011 Najvyšší súd v Londýne rozhodol o tom, že je oficiálne v rukách Fenway Sports Group (vtedy sa táto spoločnosť volala New England Sport Ventures), od neho a od jeho zástupcov v spore (napr. jedným z nich bol Purslow) žiadali ako ujmu miliardu dolárov odškodné. Šialenci. S ich odchodom však definitívne odišiel aj pokus č. 2 na výstavbu nového štadióna.

John Henry, resp. FSG museli k tejto téme zaujať postoj hneď po prebratí klubu. Namiesto sľubov o výstavbe sa radšej vyjadrili v zmysle, že si treba počkať, preskúmať okolnosti a zaujať jasné stanovisko. To ale doposiaľ neprišlo. Odpoveď možno dajú najbližšie mesiace. Tu sa možno hodí doplniť fakt, že ani bostonský Fenway Park, kde sídli baseballový klub Red Sox, ktorý FSG vlastní, nemá nijakú vysokú kapacitu (cez 37 tisíc) a spoza mora tiež neprišli info, že by bola naozajstná vôľa niečo s tým robiť.

Fenway Sports Group sú ale v prvom rade obchodníci a určite majú pri sebe tím ľudí, ktorí prehodnotí možnosť výstavby New Anfieldu zo všetkých strán. Zatiaľ stále platí, že na Anfielde je stále dobre a to aj vtedy, keď je v posledných rokoch skôr tichý. Niekedy až nepríjemne tichý. Ale to už je iná téma.

Väčší štadión = viac peňazí na jeho výstavbu, prevádzku, ale aj vyšší zisk z predaja lístkov

V tejto dobe je zrejmé, že mať štadión s vysokou kapacitou priamo úmerne znamená zarobiť viac. A to je pointa. Anfield má aktuálne kapacitu 45,276 divákov, len pre porovnanie, na barcelonský Camp Nou sa zmestí skoro 100 priaznivcov, nové londýnske Wembey zasa môže v jeden moment prijať 90 tisíc ľudí, Estadio Santiago Bernabéu (Real Madrid) zasa pojme vyše 85 tis., milánske San Siro cez 80, domovský stánok mancs Old Trafford má vyše 75-tisícovú kapacitu, Emirates, kde hráva Arsenal cez 60-tisícovú.

New Anfield by rozhodne znamenal väčšie príjmy. Klubová pokladnica by sa plnila rýchlejšie. Je tu ale aj jeden moment - moment zadĺženia sa, lebo výstavba nového stánku samozrejme niečo stojí. Pokojne by sa teda mohlo stať, že by klub musel štadión splácať a tým pádom by nebolo na adekvátne posily. Navyše vyššia kapacita znamená vyššie nároky na prevádzku.

V dobe, kedy by už bola výstavba zaplatená by ale príjmy na chod klubu, na doplnenie kádra boli v porovnaní s dnešným stavom znásobené. Samozrejme záleží od toho, akú kapacitu by štadión mal. Z vyššie uvedených čísel ale vyplýva, že minimálne 60-tisícovú určite.

Prítomnosť New Anfieldu by určite znamenala aj prítomnosť spomienok na ten starý. Pretože jednoducho platí, že do návrhov by za zakomponovala známa tribúna The Kop, samozrejme rozšírená, že interiér by nápadne pripomínal to, na čo boli priaznivci dlhé roky zvyknutí. To všetko celkom isto v modernom prevedení. Teda, čo najmodernejšom.

všetky časti Čo sa nikdy nestalo - klikni