Zabudnutí hrdinovia alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významné miesto v plánoch LFC.

Rýchla otázka: Kto bol prvým hráčom čiernej pleti za Liverpool? Ľahké, však? Bol to predsa John Barnes v roku 1987. Nesprávne. V skutočnosti bol John Barnes až druhým hráčom tmavej pleti v LFC. Bol síce prvým hráčom tmavej pleti, ktorý do Liverpoolu prestúpil z iného klubu, ale dávno pred ním tu bol odchovanec klubu Howard Gayle, ktorý sa prepracoval od mládežníckeho tímu, cez B a A-tímy, rezervu, až sa napokon v roku 1977 stal prvým černochom, ktorý s klubom podpísal profesionálnu zmluvu.

Za rezervu hral s takými menami ako David Fairclough, Sammy Lee, Ronnie Whelan, a Ian Rush. Ako sám Howard povedal: "Bol som unesený už len tým, že som súčasťou Liverpoolu. Pre chlapcov, ktorí to dotiahli až sem, a ktorí počas tých rokov sledovali tím, bolo podpísanie zmluvy spolu s nimi snom. Ak pochádzate z Liverpoolu, netúžite byť hociakým futbalistom, ale futbalistom Liverpool FC alebo Evertonu."

Nanešťastie pre Howarda, nebol len ďalším novým hráčom v klube ale bol predovšetkým vnímaný ako prvý čierny hráč, ktorý sa snaží prebojovať do tímu dovtedy zloženého len z belochov. "Každý mi to dával najavo," spomína si Gayle. "V jednom kuse to bolo v novinách, že som prvý čierny hráč v Liverpoole. Pre ľudí čiernej pleti to bol míľnik a ja som bol hrdý, že reprezentujem černošskú komunitu v Liverpoole."

Pre niektorých ľudí, aj tých priamo v klube, bola táto hrdosť priveľa a Howard bol označený za aktivistu, troublemakera, alebo jednoducho za hráča so zlým prístupom, ktorý mu nedovolí napredovať. 

Gayle bol podpísaný, ako krídelník a bol to jeho skvelý ťah a kontrola lopty, ktoré mu umožňovali veľkou rýchlosťou obiehať súperov po čiare, a ktoré ho odlišovali od iných nádejných hráčov. Bola to tiež jeho tvrdosť, ako hráča, ktorý nikdy neuhol z osobného súboja, ktorá mu vyslúžila rešpekt protihráčov a taktiež fanúšikov. Jeho prvý z len piatich zápasov za Liverpool prišiel v októbri 1980, keď nastúpil na ihrisko ako náhradník v druhom polčase zápasu proti Manchesteru City. Jeho ďalší štart prišiel až o 6 mesiacov neskôr a je to práve tento zápas, ktorý sa stal jeho pamätným. Podľa kapitána Graema Sounessa to bol Paisleyho skvelý ťah poslať Gayla, ako náhradníka, ktorý zmenil nepriaznivý vývoj v prospech Liverpoolu.

The Reds doma v prvom zápase semifinále Európskeho pohára proti Bayernu Mníchov len remizovali 0-0. V odvete chcel Liverpool vytrieť ústa Paulovi Breitnerovi za výrok, že Liverpool hrá "neinteligentne". Niekoľko zranení donútilo Paysleho siahnuť do svojej rezervy, čo zahŕňalo aj Howarda na lavičke náhradníkov. Kenny Dalglish musel dole z trávnika už po niekoľkých minútach, kvôli, zraneniam ktoré inkasoval od hráčov Bayernu. Jeho miesto na trávniku zaujal Howard a spravil prievan. Pre hráčov Bayernu to bol úplne neznámy hráč, a tak nevedeli ako k nemu pristupovať. Gayle ich svojou rýchlosťou nútil bezmocne krútiť hlavami. Jediné, čo moli robiť, bolo faulovať ho. Dospelo to až do takej miery, že Howard stratil svoj typický pokoj a začal oplácať. Bolo to však príliš a Howard dostal kartu. Po hodine hry ho preto Paisley stiahol a nahradil ho Jimmim Caseom (ďalší zaujímavý fakt: Howard Gayle bol prvým liverpoolskym náhradníkom, ktorý bol vystriedaný). Gól Roya Kennedyho nakoniec posunul Liverpool do finále.

To mal byť Howardov moment slávy. Komentátori ho označovali, ako vychádzajúcu hviezdu. Howard však nevedel prehrýzť, to, že bol z trávnika stiahnutý, po tom ako sám nahradil iného hráča. Manažérove dôvody však boli jasné: nechcel, aby Gayle dostal aj druhú žltú kartu a Liverpool by tak musel dohrávať s desiatimi.

Nasledujúcu sobotu, odohral Howard celých 90 minút a skóroval proti Tottenhamu na 1-1. Pri zranenom Davidovi Johnsonovi a Kennym Dalglishovi mohol Howard v plnej miere ukázať svoj talent. V niektorých komentároch po zápase odznelo, že Howardov výkon, ťah na bránku a precízne vedenie lopty, okorenené gólom po 25 minútach mohlo byť okrem zranenia ďalším dôvodom, prečo si David Johnson nezahrá.

Klub to však takto nevidel. Gayle odohral ďalší zápas proti Sunderlandu, a potom jeho posledný proti Manchesteru City. Na konci sezóny mu bol ponúknutý kontrakt, ktorý jasne dával najavo, že sa s ním do budúcnosti nepočíta a Howard preto požiadal o povolenie hľadať si iného zamestnávateľa. Séria hosťovaní nasledovaná Fullhamom a Newcastlom, potom prestup do Birminghamu City v roku 1983, neskôr do Sunderlandu, Dallasu Sidekicks až napokon Stoke City, Blackburn Rovers a Halifax Town. V roku 1984 hrajúc za Birmingham City odohral 3 zápasy za anglickú reprezentáciu do 21 rokov. 

Aj keď si želá, aby sa naňho spomínalo z iných aspektov, vždy na ňom ostane nálepka prvého hráča čiernej pleti v LFC. V nasledujúcich rokoch prišlo do Liverpoolu veľa hráčov čiernej pleti. Howard bol v tomto zmysle akýmsi pionierom, ktorý im otvoril cestu, vrátane Johna Barnesa. Aj napriek svojim výkonom a možno práve kvôli nim, bol častým terčom rasistických útokov zo strany súperových fans, najmä na severovýchode Anglicka. "Keď som hral za Newcastle a Sunderland, fanúšikovia tak na štadióne, ako aj mimo neho boli skvelí. Keď som však hral za hosťujúci tým v St. James´s parku, pľuli na mňa, vydávali opičie zvuky a dochádzalo k rôznym iným, rasistickým prejavom. Nebolo to príjemné, ale bohužiaľ, musel som si na to zvyknúť. Od banánových šupiek, ktoré do mňa hádzali, až po 70 000 Nemcov v Bayerne, kričiacich a hailujúcich. Bolo to desivé." 

Niektorým jeho výkony stačia na obhajobu jeho uvoľnenia z klubu len po niekoľkých odohraných zápasoch. Pre iných bol ten večer v Mníchove iskierkou toho, čo mohlo byť, ak by sa klub tomuto talentu venoval. Po futbalovom dôchodku v roku 1993 pôsobí ako tréner miestnej mládeže. Niekedy je možné ho počuť na oficiálnej stránke klubu pri živých rádiových prenosoch. 

Kariéra Howarda Gayla v Liverpool FC mu aj napriek svojej krátkosti vyslúžila 84. miesto v rebrícku 100 hráčov, ktorý otriasli The Kop.

Zdroj: thisisanfield.com