Steven Gerrad - hrdina fanúšikov Liverpool FC. Ako si spomína na svoj prvý duel v červenom drese?

Niet pochýb o tom, že Steven Gerrard je v súčasnosti najväčšou postavou Liverpoolu a hoci má ešte niekoľko rokov kariéry pred sebou, zaradil sa už teraz medzi hviezdy, akými boli Ian Rush, John Barnes, Robbie Fowler, Emlyn Hughes, Alan Hansen, Ian Callaghan či Kenny Dalglish.

Práve dnes oslavuje 28-ročný rodák z Huytonu jubileum. Je tomu presne 10 rokov, čo po prvýkrát obliekol seniorský dres The Reds. Jeho cesta za splnením si sna bola dlhá – hroziaca amputácia prsta, odmietnutie z Lilleshall, teda školy pre tých najtalentovanejších futbalistov, neustále zranenia. Lenže Gerrard toto všetko prekonal a stal sa neoddeliteľnou súčasťou ešte stále najúspešnejšieho anglického klubu.

Od malička bilo Stevieho srdce len pre jediný tím. Ako tínedžer sledoval z The Kop vtedajších hráčov LFC a v roku 1998 sa stal súčasťou A-mužstva 18-násobného anglického majstra. Už pár dní pred zápasom s Blackburnom letel s mužstvom na stretnutie Pohára UEFA v Celte Vigo, no vtedy do hry nezasiahol. Jeho debut sa odložil na 29. novembra, kedy na Anfield prišli Rovers. Liverpool v tej dobe viedol Gérard Houllier, na ktorého Steven spomína ako na svojho klubového otca. Bol to práve francúzsky kouč, kto stál pri Stevenových začiatkoch a urobil z neho veľkého hráča.

Pozrime sa, ako si na nedeľu 29.11.1998 spomína Steven Gerrard vo svojej autobiografii:

Keď ostávalo päť minút do konca, pomyslel som si: Nenastúpim, ostávam nepoškodený. Som zachránený. Len pokojne.“ Liverpool viedol 2:0 gólmi Inceyho a Micheala a chalani zápas už len dohrávali. Všetkému bol koniec. Potom prišiel Phil Thompson a povedal: „Choď a rozcvič sa.“ Dal som si skutočne profesionálnu rozcvičku, v tej chvíli som veril, že môžem na jednu - dve minúty nastúpiť. Bol som šesť yardov od striedačky, robil strečing priamo pred Kopom a čakal, kým na mňa Phil Thompson zamáva. Nechcel som sa obzerať späť tak, aby som bol zaneprázdnený. Oprel som sa dole a sem-tam nazrel za seba. Phil vstal a zakýval na mňa. Na mňa! Šprintoval som späť k striedačke. Sammy Lee sa nahol, aby ma povzbudil. „Veľa šťastia,“ kričal. Videl som Sammyho tvár. Bol potešený. Miestny chlap, Sammy slúžil Liverpoolu ako hráč a potom aj ako tréner. Vedel ako veľa pre mňa tento moment znamená.

Takže je to tu. Môj debut za Liverpool delili len sekundy. Všetka tá tvrdá práca, všetko snívanie, všetka bojovnosť po sklamaniach a zraneniach môže byť ocenená – stačí jeden krok cez bielu čiaru. Všetko to otĺkanie sa v Ironside. Všetky slzy okolo straty palca a kariéry. Prežil som. Teraz prichádza môj debut. Takmer som sa z toho urobil.

Veggard Heggem, náš pravý obranca, odchádza a ja som dostal pokyn nahradiť ho. „Udrž pre nás loptu,“ prikazuje Gérard. „Drž si pozíciu, dohraj zápas.“ Srdce mi bilo šialene rýchlo. Snažil som sa ostať pokojný. „Snaž sa, snaž sa spraviť svoju robotu, poď späť,“ pomyslel som si akonáhle som vstupoval do bitky. Napriek nervozite som zúfalo túžil po lopte. Nechcel som nastúpiť a nedotknúť sa jej. Keby som sa dotkol lopty, cítil by som sa ako keby som skutočne nastúpil. O chvíľu mi prišla do cesty. Spracoval som ju, obzrel sa a prihral ďalšiemu červenému dresu. Nič efektné, nič riskantné. Ďakujem Bože. Nechcel som ju znova vidieť. Svoju robotu som spravil. Pozrel som na rozhodcu. Odpískaj ten posratý koniec.

Potom sa lopta posunula a bol som v koncoch. Incey mi prihral, loptu som chcel krížne poslať do šestnástky. Bolo to perfektne pripravené. Ježiši, koľkokrát som bol v takejto situácii a vždy som ju tam poslal. Ako som pravou nohou napriahol na loptu, mysľou mi prebehlo: „Len to tam šľahni, pošli to do nebezpečného územia.“ Ale príležitosť ma dostala. Musel som byť príliš horlivý. Spolu so 41 000 pármi očí vpálených do mňa som loptu nacentroval katastrofálne. Letela 20 yardov nad hlavou posledného obrancu a takmer preletela tribúnu Centenary Stand. Incey sa na mňa trochu nahnevane pozrel. „Do riti,“ pomyslel som si. Bol som biedny, rozčuľoval som sa sám na seba.

Liverpool vyhral, takže atmosféra v kabíne bola po zápase dobrá. Každý mi potriasol rukou, potľapkal po hlave a objal ma. Wrighty prišiel a povedal. „Skvele, teraz si už hral za Liverpool.“ Veľmi som si to cenil, pretože pre Wrightyho to muselo byť ťažké. Napriek frustrácii z toho, že sa nedostal do hry, bol Wrighty nadšený spolu so mnou. Každý bol. Ja som len chcel vziať svoje veci a stretnúť sa s rodinou v hráčskej lóži.“

Počas desaťročia sa v Liverpoole veľa zmenilo. Odišiel Houllier, odišli kamaráti Michael Owen a Danny Murphy, ale Stevie ostal. Hoci nechýbalo veľa a nastupoval by v drese Realu Madrid či londýnskej Chelsea. Keď však v televízii videl ako fanúšikovia LFC pália pred Shanklyho bránou jeho starú sedemnástku, uvedomil si, že prestup neprichádza do úvahy. Našťastie pre klub, našťastie pre Rafu, našťastie pre milióny fanúšikov Liverpoolu. Steven Gerrard je obrazom toho, čo klub od rieky Mersey znamená. Pravý Scouser, oddaný, odhodlaný, verný.

Za desať rokov na Anfielde zažil úspešné i menej úspešné obdobia. Tešil sa z „Treble“ v roku 2001, FA Cupu 2006 a najmä z víťazstva v Lige majstrov 2005. Bol to práve Stevie, kto začal „Istanbulský zázrak“ a výraznou mierou dopomohol k návratu „ušatého pohára“ domov na Anfield Road. Teraz má pred sebou jediný cieľ. Vrátiť naspäť už 19 rokov stratený pohár pre víťaza Ligy majstrov. Naposledy sa to podarilo jedinému človeku, ktorý sa v ankete 100 Players Who Shook the Kop umiestnil pred Steviem G. Kenny Dalglish doviedol LFC v úlohe manažéra k osemnástemu a doposiaľ poslednému majstrovskému titulu. Tým, kto má pre klub získať 19. je práve Gerrard. Kapitán súčasného mužstva. Jeho mozog, duša i srdce.

Ešte pred desaťročím sledoval Steven Gerrard z tribúny Kop hviezdy v červených dresoch ako nedosiahnuteľných hrdinov, teraz tak pozerajú tisícky divákov na neho. Áno, Stevie je pre fanúšikov LFC hrdinom a podľa vlastných slov ním chce zostať do konca kariéry. A možno to bude aj ďalších desať rokov. Ktovie. Isté však je, že Stevieho srdce bije len pre Liverpool FC.

zdroj: Steven Gerrard: My Autobiography