Zabudnutí hrdinovia alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významné miesto v plánoch LFC.

Byvalý stopér Anglicka vo svojich 32 rokoch, otrávený zraneniami, strávil na Anfielde 3 sezóny, počas ktorých nenaplnil očakávania, ktoré sa doňho vkladali.

Jeho plány a bezpochyby aj hrdosť boli masívne otrasené drahými príchodmi Johna Scalesa a Phila Babba - dvoch najúspešnejších a najoslavovanejŠích obrancov ligy. Na Anfielde už pôsobili Neil Ruddock a talentovaný mladík Dominic Matteo. Akoby toho nebolo dosť aj manažér Roy Evans vyjadril kritiku k jeho prístupu a vyradil ho z A-tímu. Vyhdliadky do budúcna? Zabudnite na ne.

Napriek tomu sa Mark vyhrabal z profesionálneho aj osobného dna k čerstvému začiatku, ktorý predchádzal najlepším výkonom v jeho kariére. A naozaj, sezóny 1995/1996 a 1996/1997 ho uviedli v skvelom svetle hodnom liverpoolskej stopérskej špičky. Novoobjavená vyspelosť, sila a úroveň zohrali kritickú úlohu v liverpoolskej honbe za slávou a priniesli mu aj zaslúžené znovupovolanie reprezentovať na medzinárodnej pôde. 

Graeme Souness ho do klubu priviedol za 2,2 milióna libier z novoutvoreného Derby County v roku 1991, keď už mal na konte 7 rokov v reprezentácii. Anfield sa zdal vhodnou pôdou pre takého štýlového jednotlivca, blížiaceho sa kvrcholu svojej kariéry, a keď s kapitánskou páskou doviedol tím k víťazstvu FA Cupu vo svojej prvej sezóne, bolo jednoduché predstaviť si, aký úspech ho čaká.

Ale niečo nebolo v poriadku. Spolu so zranením achilovky, ktoré sa nie a nie zahojiť, sa mu nikdy nestal skutočnou autoritou v tíme. Je pravdou, že mal istú dávku arogancie, ktorá popudzovala fanúšikov. Spolu so zraneniami to mebola najštastnejšia kombinácia. Jeho hra vo vzduchu bola skvelá, ale to sa bohužial nedalo povedať o jeho osobných súbojoch, kde často pôsobil nemotorne ba až komicky. Až v priveľa prípadoch stratil loptu v tom najnevhodnejšom čase.

Markova situácia sa rapídne zhoršila počas sezón 1992/1993 a 1993/1994, keď ho nespokojný Evans vyradil z tímu. Mark stál pred ťažkým rozhodnutím, či z Liverpoolu odísť s neblahou povesťou a tým pádom aj malými šancami na dobrého zamestnávateľa, alebo sa postaviť pochybovačom a dokázať svoje kvality aj za takejto nepriaznivej situácie.

Mark na sebe tvrdo pracoval, len preto aby mu cestu za úspechom zmarili zranenia. V 94tom mal málo možností, ale ex-kapitán nepoľavil a ďalej trénoval. So Scalesom na lavičke sa začiatkom novej sezóny objavil opäť v A-tíme, kde strávil väčšinu sezóny.

Vyzeral byť fit a pripravený. Bývalá arogancia sa premenila na sebaistotu. Spolu s Babbom a Ruddockom vytvorili v obrane The Reds trojčlenný val. Zaslúžene si zo zápasov odnášal ocenenie muž zápasu. K skvelej hre vo vzduchu pridal lepšie čítanie hry, nepozornosť bola preč a prihrávky boli presné a s myšlienkou. To len dokazovalo silu Markovej osobnosti, až sa zdalo, že nevydarené sezóny a vypadnutie z A-tímu sa nikdy nekonali.

Ako naňho doliehal vek a množiace sa zranenia v sezóne 1997/1998, mohol sa zamyslieť nad tým, čo všetko by bol dokázal, s iným prístupom od začiatku svojej liverpoolskej kariéry. Z tej predstavy behali po chrbte zimomriavky.

Ale aspoň mohol byť hrdý na to, akým spôsobom využil svoju druhú šancu, ktorá odhalila jeho skutočné kvality. Pre to znovuzrodenie na sklonku svojej kariéry si Mark Wright zaslúži obrovský obdiv. Za Liverpool odohral 205 zápasov, v ktorých 8-krát skóroval. Anglicko reprezentoval 84-krát.