Aj v živote fanúšika sú dni, na ktoré len tak ľahko nezabudne. V pravidelnej rubrike "100 days we will remember all our lives" si pozrieme, ktorých sto udalostí podľa TIA bolo tých naj.

Pri spomenutí si na Michaela Owena sa nejednému liverpoolskemu fanúšikovi vybaví niekto, kto síce pre klub veľa urobil, ale v konečnom dôsledku ukázal, že mu lojálnosť a charakter nič nehovoria. Keďže je ale tento špeciál z dielne webu This is Anfield, treba rešpektovať ich voľbu.

Č. 97 teda patrí Judášovi. Konkrétne ide o jeho predstavenie na Stade Geoffroy-Guichard, kde svoje domáce zápasy hráva St. Etienne. V utorok 30. júna 1998 ale nešlo o klubový zápas, ale o reprezentačný a nie hocijaký, veď sa v tom čase konali majstrovstvá sveta vo futbale.

Fans LFC boli spočiatku sklamaní, pretože sa hovorilo, že sa 18-ročný talent nezmestil do základnej zostavy Anglicka v zápase 1/16 finále proti Argentíne. Napokon bol opak pravdou. Owen navyše množstvu fanúšikov po celom svete ukázal, aký obrovský potenciál v ňom drieme.

Zápas začal svižne a Argentína šla zásluhou Zanettiho premenenej penalty do vedenia už v 6. minúte. V 10. už bolo, tiež vďaka penalte (gól dával Shearer), vyrovnané. V 16. zasa prišla veľká chvíľa mladého Owena, ktorý prevzal Beckhamov pas a ako riadená strela sa dostal na 16-ke k zakončeniu a loptu chladnokrvne poslal za chrbát súperovho brankára Rou. To akým spôsobom si poradil s kvalitnými obrancami Argentíny Ayalom a Chamotom rezonuje niektorým v mysli ešte aj dnes. Aj jeho presná strela do ľavého horného rohu je niečím, na čo si mnohí radi spomínajú.

Liverpoolski prívrženci boli svedkami množstva Owenových streleckých galapredstavení, na jeho úsmev po góle do siete Argentíny ale nezabúdajú ani vyše 10 rokov po MS 1998.

Dopisovateľ TIA Tim Sanson si na tento zaujímavý okamih spomína nasledovne: "Keď Owen prekonal argentínskeho brankára vedel som, že je to niečo, čo urobil pre fanúšikov, ako som bol aj ja. Bol to niekto v mojom veku, kto si obliekol reprezentačný dres a bol pre národný výber výrazným oživením. Jeho rýchlosť nebola prekvapením, to ale ako mršne prešiel okolo obrancov súpera, bolo niečo, čo mi dávalo presvedčenie byť hrdý na to, že máme takého hráča. Bolo ťažko uveriteľné, že má len 18. Na druhej strane skvelé vedieť, že dokáže omnoho viac."

Jeho gól do brány Rou bol napokon vyhlásený za gól svetového šampionátu vo Francúzsku. To malo samozrejme celosvetový ohlas, o Owenovi už vedel každý. Michael bol navyše dôkazom, že LFC má vo svojej liahni hráčov, ktorí sa dokážu presadiť aj na najvyššej úrovni, hrať vo farbách Albiónu. Owen bol okamžite v pozícii, kedy po ňom túžil nejeden veľkoklub.


zdroj: This is Anfield

všetky články špeciálu Nezabudnuteľné dni nájdete v sekcii Na čítanie