Rafael Benítez sa stal manažérom The Reds v lete 2004. Od tej doby toho ponúkol veľa. Poďme si to v niekoľkodielnom seriáli zmapovať.

Po víťazstve v Lige majstrov si asi každý snílek myslel, že práve teraz nastane doba, kedy sa hviezdy svetového futbalu budú doslova trhať o možnosť zahrať si v drese The Reds.

Hviezdy to na Anfield neláka. Gerrard sa napokon uvedomil

Omyl. Žiadny Simao, Figo, Klose či hviezdy ešte vyššieho rangu sa nekonali, na svetlo sveta sa dostával starý známy problém, neschopnosť funkcionárov na prestupovom poli zapríčinená buď úplnou nekompetentnosťou Parryho a Beníteza, alebo v druhom rade nedostatkom financií, čomu sa v istej rovine ťažko verilo.

Namiesto toho prišiel začiatkom júla 2005 obrovský šok. Najlepší hráč a kapitán tímu Steven Gerrard sa rozhodol odísť. Dôvodom mala byť túžba po získavaní trofejí, ktorú videl skôr v iných, ako v liverpoolskych farbách. Podobne sa v lete 2004 vyjadril jeho kamarát Michael Owen.

Bezprostredne po úspechu v LM Gerrard opantaný emóciami vyhlásil, že ak za ním príde niekto z vedenia a ponúkne mu nový kontrakt, okamžite ho podpíše.

Vynímajúc istanbulský úspech sa však sága s jeho kontraktom ťahala dlhé týždne. Ako keby si Parry a spol. ani len neuvedomovali, že je to práve Gerrard, ktorého by rád videl vo svojom kádri nejeden špičkový európsky tím.

Steven sa napokon rozhodol pre Chelsea, fans The Reds pukali srdcia. V čase, kedy sme zmorení predstavou, že Stevie G bude hrať za iný tím, hľadali vysvetlenie, či možnú alternatívu, však zaúradoval mocný cit.

Ten vyšiel priamo zo Gerrardovho vnútra a podporený istou dávkou racia prišlo hneď v nasledujúci deň krásne vyjadrenie: "Nikam nejdem, bol som len zmätený a nereagoval tak, ako to naozaj chcem," povedal samotný hráč a nám všetkým odľahlo.

A nielen nám, veď reálne, čo by Benítez robil, keby mu z tímu odišiel jediný hráč vtedajšej zostavy, ktorý dokáže meniť zápasové fakty? Dnes už vieme, že by zostal bezradný. Teraz ale o niečom inom.

Kompetentných tak po tomto kroku vlastného kapitána konečne prepadla sebareflexia, čoho výsledkom bol nový kontrakt. Ten sa ušiel aj druhému miestnemu - Jamiemu Carragherovi, ktorého Raafa Rafael celkom správne začal pravidelne využívať na stopérovi a nie na pravej strane obrany, kde bol len polovičným futbalistom.

Ligový posun a zisk FA Cupu

V lige prišiel obrat k lepšiemu, tretie miesto a 82 bodov hovorili o tom, že sa tím vybral správnou cestou. Skeptici zasa podpichovali vyhláseniami typu, že progres síce nastal, ale aj zastal. A to na maxime, čo samozrejme v neustálom myslení na zisk toľko očakávaného titulu, nebolo to, čo malo ortodoxných tešiť.

V druhej Benítezovej sezóne však prišla aj druhá trofej. FA Cup sme získali po Istanbul 2005 pripomínajúcom finále, kedy Gerrard v poslednej možnej chvíli zachraňoval aspoň predĺženie, aby sme zvíťazili po penaltách.

Pred rokom v nich čaroval Poliak Dudek, v 2006 zasa Španiel Reina, ktorí patril popri Zendenovi, Sissokovi, Crouchovi a Gonzálezovi k hlavným letným posilám.

Benítez samozrejme pokračoval v predávaní hráčov, ktorých si do tímu dotiahol jeho predchodca Houllier. Diouf, Biščan, Šmicer, Baroš a ďalší sa razom ocitli v iných kluboch.

My sme zasa zo Španielových úst čoraz častejšie počúvali o mentalite, charaktere a tom, že LFC dokáže zdolať každého. Popravde, v čase progresu (aj napriek vypadnutiu v osemfinále LM s Benficou), ktorý prevyšoval chybné ťahy, to zase až tak nevadilo.

• všetky diely nájdete v sekcii Špeciál, resp. v kategórii Rafalution - fakty nepustia