We like: LFC nudí. Zmenil by to Dalglish

27 rokov denno-denne žil LFC. Ako sám hovorí, intenzívnejšie ako intenzívne. Zhruba pol roka ho ale The Reds nebavia a zápasy už nesleduje. We like pokračuje v Írsku.


Hlavné mesto Slovenska ako miesto, kde sa dajú stretnúť všelijakí ľudia. 40-ročného Ricka McKennu som stretol na jednej akcii. Ako inak, úplne náhodou a to je na tom najlepšie. Z rodáka z Corku, ktorý v súčasnosti pracuje a už zhruba 2,5 roka žije v Londýne, sa vykľul chlapík, ktorý ma dostal svojím nadhľadom. S odstupom času ma mrzí, že som sa ho nespýtal na Jaimieho Kanwara.

Každopádne som sa však o ňom dozvedel, že The Reds začal fandiť v 13-tich rokoch, ako inak, úplne náhodne, na Anfielde bol nespočetne veľakrát, ten súčasný mu už ale príde, ako keby žil svoj vlastný svet, úplne iný, ako napr. v 80. rokoch. Gillettovi jr s Hicksom vyčíta, že sa k fans LFC chovali bez úcty, takisto neberie názor, že prípadný Dalglishov neúspešný návrat do funkcie manažéra môže znehodnotiť jeho status klubovej legendy, resp. najväčšej legendy, lebo sú to dve rozdielne veci.

Ako si sa dostal k Liverpool FC? Aké boli začiatky?

Odpoviem trochu zoširoka. Vidieť LFC pravidelne v telke, či teraz už aj na internete, bola pred rokmi len pekná ilúzia, alebo dokonca sci-fi predstava. S partiou kamarátov som si však LFC zamiloval už vo svojich 13-tich. Samozrejme som vtedy o ňom vedel akurát len to, že má červené dresy a hráva na Anfielde. Postupne som sa ale o The Reds dozvedel takmer všetko, čo by fanúšik o klube, ktorému sa celý odovzdá mal vedieť. Síce som z írskeho Corku, od 10-tich rokov som ale žil v Birkenhead neďaleko Liverpoolu a tak nebolo ťažké prepadnúť futbalovému ošiaľu.

K LFC som sa dostal náhodou, neďaleko môjho domu, kde som býval s rodičmi, hrávala partia chlapcov v mojom veku futbal. Šiel som jedného dňa okolo, na sebe som mal červené tričko bez nejakej klubovej či športovej príslušnosti, proste obyčajné tričko. Chalani, čo hrali futbal boli rozdelení na červených (ak si dobre pamätám, tak všetci mali liverpoolske dresy) a inofarebných. Zrovna im niekto chýbal, tak som sa pridal. A tam niekde sa začal budovať môj vzťah k The Reds.

Začal si chodiť aj na zápasy?

Áno, takmer okamžite. Pár chalanov chodilo pomerne pravidelne na domáce zápasy, brali ich tam ich otcovia, niektorí boli riadni fanatici. Jeden z nich mal dokonca známeho, ktorý vedel zohnať lístky na akýkoľvek zápas. Tak s chodili aj na rezervu či juniorku. Ešte teraz mám pred očami, ako som videl malého vychudnutého Gerrarda, ako vyplašene pobehuje v drese 18-ky po trávniku. Neviem už, čo som si vtedy pomyslel, ale určite nie to, že z neho bude jeden z naj futbalistov sveta.

Do svojej 35-ky som videl Liverpool až na pár výnimiek každý týždeň. Ak hralo áčko vonku, šiel som na rezervu alebo juniorku, ak hralo doma, samozrejme som nechýbal.

To ale muselo ísť do nákladov, čo na to v čase, keď si sa neživil sám tvoji rodičia?

Mal som v tomto ohľade šťastie, otec mal pomerne prosperujúcu pekáreň, postupne sa vytvorila aj donášková služba, takže s peniazmi nebol problém. A keď náhodou bol, ako som spomínal, bol tu ten známy, čo vedel zohnať lístky. Lacno. Navyše som si mohol kedykoľvek v otcovej firme nejaké peniaze zarobiť. Sranda bola, keď som si náhodou v škole zhoršil prospech nad, pre rodičov, únosnú hranicu, vtedy som makal v pekárni zadarmo (smiech). Zhodou okolností to ale bolo v prípadoch, kedy hrali The Reds vonku a na zápasy juniorských výberov sa vstupné v tom čase nevyberalo. A keď náhodou aj, vedeli sme ako si ho pozrieť bez platenia.

Aký je Anfield?

Teraz už iný. Čo som ho začal navštevovať, mal pár období. V 80. a 90. rokoch bol veľmi hlučný, živý, fandenie bolo aj kvôli tomu, že sa mohlo stáť značne iné. Plus veľkú rolu zohrávali aj úspechy Dalglishovho tímu. Možno sa niekto spýta, že prečo Dalglishovho, keď Rush, Grobbelaar, Barnes a spol. mali tiež výrazný podiel na úspechoch a tiež na tom, že King Kenny Liverpoolu ponúkol zo seba to najlepšie, pre značnú časť fans, čo som vtedy poznal, to ale proste bola Dalglishova éra, jednoducho Kennyho LFC.

Azda aj preto je aj dnes počuť chorály na jeho adresu.

Skús sa ale vrátiť k porovnaniu vtedajšieho a súčasného Anfieldu..

Práve som sa k tomu dostával (smiech). Ako som už spomenul, AR 80. rokov bol iný, tím bavil priaznivcov a nielen tých liverpoolskych parádnym herným prejavom, celé mesto sa po skončení jedného zápasu už nevedelo dočkať toho druhého, ak ten prišel napr. o 7 dní, bolo to ako prežiť večnosť. Toto všetko sa odzrkadlilo na celkovej atmosfére a ak sa hovorí, že priaznivci sú 12. hráčom tímu, tak tí na Anfielde boli minimálne 15.

Toto pravidlo ale postupom času všedlo, Dalglishov odchod, zakazánie miest na státie a tiež generačná obmena AR viedli vedno ruka v ruke so zmenou futbalu ako takého (do Anglicka sa postupne hrnuli hráči z Európy, či dokonca africkí či juhoamerickí futbalisti, čo bola spočiatku riadna exotika a divočina v jednom) l súčasnému stavu, ktorý sa už skôr nedá s tým z 80. rokov porovnať.

Trošku preskočím a poviem, že taký Anfield, ako si aj terajší fans pamätajú z 2005 zo zápasov Ligy majstrov napr. proti Chelsea či Olympiakosu, bol v 80. rokoch pravidlom. Aj energickejší. Dnes si AR žije síce neraz hlučným, ale v porovnaní s tým, na čo fans tak radi spomínajú stále vlastným, ale omnoho tichším životom. Nepoviem, že na AR „zdochol pes“, ale rozprávky o najhlučnejšom štadióne sveta, o najlepších priaznivcoch a nezabudnuteľnej atmosfére mi v dnešnej realite hamburgerových fans a totálnej nudy a nesnaženia sa v podaní hráčov The Reds, prídu ako nevhodné. Je síce pravda, že na AR je neraz skvelá atmosféra, ale ak mi niekto bude tvrdiť, že sa tak deje počas zápasu v pravidelných dávkach, resp. že sa tak v kontexte zápasov deje pravidelne, tak si o ňom budem myslieť, že v Liverpoole na futbale nikdy nebol.

Ani The Kop už nie je tým, čo bývala, aj keď na druhej strane je to jediné miesto na AR (mimo sektou priaznivcov súpera), ktoré dokáže zariadiť, aby cez zápas nebolo ticho.

Na The Kop ale väčšinou chodia sympatizanti či členovia fanúšikovských skupín ako sú Spirit of Shankly, či Share of Liverpool FC a pod.

Ak narážaš na ich ortodoxné názory, tak som si už veľakrát položil otázku, že či je lepší tichý Anfield, alebo Anfield, kde pár desiatok priaznivcov sem tam zakričí či zaspieva aj niečo, čo napr. mne môže prísť úplne nanič.

Mám na mysli napr. to, čo sa v minulých sezónach stalo priam folklórom zápasov LFC, to, že pár fans volalo Benítezovi na slávu aj v čase, kedy tím hral slabo a strácal body..

Toto je jeden z faktorov, kvôli ktorým sa moja frustrovanosť z posledných mesiacov pomaly ale isto zmenila na ignorovanie liverpolskych zápasov. Jasné, výsledok si pozriem a vlastne aj highlights, ale ak mám byť úprimný, v tejto sezóne som videl len 3 zápasy, z toho dva celé.

Späť k otázke. Rafa (Benítez) sa stal po úspechu v LM 2005 pre milióny fans LFC ikonou. Všetci tí, ktorí ho ešte na začiatku roka 2005 kritizovali za to, že v porovnaní so stagnujúcim Houllierom nenastal v lige žiadny želaný progres, zmenili víťazným ťažením v LM, ktoré vyvrcholilo fantastickým istanbulským triumfom, názor a priam bezprízorne sa vydali na cestu Rafalúcie, čo bol len výmysel médií, ktoré kvôli zisku potrebovali pre vtedajší LFC nejakú nálepku. Tej sa takmer okamžite chytili priaznivci, razom sa zabudlo na to, že tím mal v PL reálne problémy a všetko sa to viezlo na vlne eufórie a oživenia spomienok na zašlú slávu.

Ak by si v tej dobe prišiel do akéhokoľvek liverpoolskeho baru, ktorý nie je zrovna miestom, kde sa stretávajú fans Evertonu, som si istý, že by ti každý jeden jeho návštevník povedal, že Dalglishova éra je nadobro späť. Ďalšie roky ale potvrdili, že ak môže byť Benítez s LFC úspešný, tak len v súťaži, ktorej formát je postavený na vyraďovacom systéme, ktorý zároveň nie je pravidelný v zmysle, že sa každý týždeň opakuje. FA Cup, či ďalšia finálová, resp. semifinálové účasti v LM to len potvrdzujú.

Čo ale sezóna 2008/09, kedy sa The Reds podarilo skončiť na 2. mieste. Vtedy tu takisto bola prítomná eufória, fans nahlas hovorili o titule..

Áno, hovorili, dokonca sa aj spievali majstrovské chorály a nebyť pár chýb, mohlo sa to zlomiť, ale realita napokon priniesla 2. miesto, čo z hľadiska faktov aj histórie znamená len to, že LFC naposledy titul vyhral ešte v roku 1990.

Ja skôr ale hovorím o tom, že vtedajší Benítezov ligový výkon bol blízko tomu, aby sme slávili majstrovský titul. Teda aspoň tak to hovorí väčšina priaznivcov. Podľa mňa sme síce o titul reálne nehrali, ale to je môj názor..

Benítez urobil v 2008/09 svoj najlepší výsledok v PL, treba si ale uvedomiť pár momentov, ktoré mu výrazne pomohli. Alonso sa podľa mňa ani v sezóne, kedy sme vyhrali LM neprezentoval tak kvalitnými výkonmi, ako vtedy. Gerrard s Torresom hrali ako odtrhnutí, dávali parádne góly, futbalom bavili divákov. Španielovi sa navyše v porovnaní s ďalšími mesiacmi v LFC vyhýbali zranenia. Ďalším bodom sú výkony Kuyta. Ak mi niekto povie, že sa Dirk od 2008/09 čo i len priblížil ku kvalite svojich vtedajších výkonov, tak sa ho spýtam, či nepotrebuje vyhľadať lekára.

Navyše tím na základe skvelej mentálnej pohody a rozpoloženia (až na pár výnimiek som tu v rámci LFC naposledy videl, že tím je odhodlaný niečo urobiť a veľmi to chce) dokázal otáčať zápasy, či dávať rozhodujúce góly v samom závere zápasov. Toto a ani kvalitné výkony v pravidelnom rytme už LFC zo sezón 2009/10 a tej aktuálnej nemá.

Kde bola teda chyba, že sa to napokon nezmenilo a že na konci sa opäť raz tešili mancs? Veľa priaznivcov by ma za myšlienku hľadania vinníka v Benítezovi dokázalo slušne povedané poslať kade ľahšie..

Benítez v tomto zohral dôležitú rolu. Mnohí si ešte veľmi dobre pamätáme, ako v prvých sezónach zarputilo bránil rotačný systém. V PL s ním neurobil žiadne výsledky. V 2008/09 mu razom trklo, že to asi bola blbosť a začal pravidelnejšie nasadzovať tých istých hráčov. A razom tu boli výsledky, razom sme mali z hry svojho tímu radosť.

Z môjho pohľadu nám ale titul zobrala slabá lavička a taktické nezvládnutie niektorých duelov, čo ide na vrub Rafu. Navyše sa do toho museli pridať zdravotné problémy kľúčových hráčov, lebo to, aby títo odohrali celú sezónu proste nie je v dnešnom fyzicky náročnom a atletickom futbale možné. Za veľkú chybu považujem, že Benítez nešetril hráčov vtedy keď mohol, naopak, nedokázal takticky, rozostavením reagovať na situáciu, kedy kľúčoví hráči buď nemali svoj deň, alebo boli na maródke a ich náhradníkom tento herný systém nesedel.

Za tento názor som si vo svojom okolí vypočul veľa urážok, snáď sa k nim nepridáš aj ty, či čitatelia tvojho webu.

To rozhodne nie. U mňa máš nielen istotu, že sa tak nestane, ale aj veľké sympatie k pohľadu na LFC, ktorý nie je na spôsob ružových okuliarov. U nás v Česku a Slovensku, ale čo poznám anglické fóra či fansweby, sa takáto ozdoba tváre nosí. Nenosí sa potom kritika pomerov, výkonov LFC a pod.

Ďakujem. Áno, je to tak. Doba si ale žiada jednoduché a hlavne prchké rozhodovanie, ľudia nechcú rozmýšľať, chcú mať všetko naservírované.

Teraz ako keby si mi vybral slová z úst..

Je to možné (smiech). Ale aj napriek tomu, že ma dnešný Liverpool FC nudí a frustruje, že už nepozerám jeho zápasy, verím, že sa napokon na dôležité posty dostanú ľudia, ktorí klub pozdvihnú.

Nemôže to byť NESV?

A vedia vôbec páni Henry a Werner, čo je to futbal?

Nevedia, čo aj sami potvrdili, hovoria ale, že majú koncept, ktorý je úspešný. V USA v Bostone Red Socks to funguje..

Nemá ale Európa ako taká trochu iné špecifiká, zákonitosti vnímania vecí?

To rozhodne, ja si napr. nemyslím, že sa v krátkej dobe 2-3 rokov v LFC vybuduje niečo (duo Hodgson – Comolli), čo bude základom pre úspešný tím, resp. klub, ide mi ale, aby si nám priblížil tvoj pohľad. Napr. ho zasaď do kontextu bývalých majiteľov Mooresa, Gilletta jr. s Hicskom..

Moores Liverpoolom žil dlhé roky, dlhé roky nás ale dennodenne presviedčal, že už na nastupujúce trendy vo svetovej ekonomike a obchode nestačí. Mal som rád jeho oddanosť, to, že sa netlačil do médií, že nebol na očiach. Prekvapilo ma však a o pár mesiacov aj zarmútilo to, že klub predal do rúk ľuďom, ktorí si síce hodili na krk liverpoolsky šál, v prvom rade im však šlo len o čo najrýchlejší zárobok.

Proti tomuto v zásade nemôžem nič namietať, veď ktorý obchodník nerobí biznis bez toho, aby chcel zarobiť, ale zarážajú ma s akou ľahkosťou nasľubovali niečo, čo už v momente po vyslovení brali ako to, čo nikdy nesplnia. Nikdy som sa nezúčastnil protestných pochodov SoS, nikdy som nepodporoval často hlúpe myšlienky na spôsob Share of LFC, ale úprimne si myslím, že Gillett jr a Hicks klubu veľmi uškodili.

Dlhy ale narobil aj Moores..

Narobil, ale v kontexte LFC sa domáci majiteľ berie inak, ako ten zahraničný, Mooresa tiež nikto nikdy nepočul povedať, že LFC určite spraví najlepším klubom sveta.

V otázke štadióna bol na to ale rovnako. Veľa sľubov, žiadne činy..

V mojom okolí sa veľa hovorilo o tom, že New Anfield nebol pre Mooresa sľubom, ale skôr nutnosťou, ktorá musela prísť, aby unikol neustálym mediálnym narážkam na to, že už nestíha financovať tak veľký klub. Mesto Liverpool bolo vždy za spoločný stánok LFC a EFC, Moores, podľa toho, čo viem, sa pri počiatkoch tejto otázky niečomu takému nevyhýbal. Ak niekto povie, že práve kvôli tomu, že by ho to vyšlo lacnejšie, tak asi nebude ďaleko od reality.

Ale máš pravdu, Moores v otázke štadióna pochybyl. Ešte viac ale vtedy, keď predal klub G&H.

Chceš tým povedať, že si Američanov príliš „neprekukol“?

Dalo by sa to tak povedať, aj keď v opozite tomu som si istý, že o zákulisných veciach vieme len veľmi málo a málo vedia aj médiá, ktoré sa tvária, že majú zaručene overené správy. No a my im ich „žerieme“.

Kde je potom u G&H chyba? Veď všetko to zlé, čo sa na nich nakydalo nemusí byť na základe teraz spomenutého pravda?

Aj keď nie som zástancom myšlienky ortodoxného fanúšika, skôr mám rád fakty, myslím, že G&H nám opakovane ukazovali, že pre nich sú LFC, jeho fans a história len niečím, čo ich nezaujíma. Aj keď skupiny ako SoS a pod. sú plné prostých ľudí, ktorí namiesto rozmýšľania používajú emócie a podľa mňa tým škodia značke LFC, takéto zaobchádzanie si nezaslúžia. A nezaslúžia si ho ani ďalší fans.

Veď o čom by bol Liverpool FC, keby nemal priaznivcov. A tí nech sú akí len chcú, nech sú aj tichí, nech nepovzbudzujú, nech len jedia na AR hamburgery a fotia si hviezdnych hráčov. Fans LFC nemajú komu čo dokazovať. A už vôbec nie americkým obchodníkom, lebo tí majú zisk práve z fans. Veď kto, ak nie oni si kúpia dresy, šále, suveníry, lístky na zápas, zájazdy, teda všetko, z čoho mali Američania príjmy?

Teda fans môžu byť aj úplní hlupáci..

Pokiaľ nebudú ako idioti niekoho fyzicky napádať a bezdôvodne urážať, tak v tomto zmysle môžu. Lebo futbal už nie je o radosti z hry, ale o peniazoch a peniaze sú fans. Je mi záhadou, prečo sa G&H k niečomu, čo im prináša milióny chovali ako k niečomu, čo neexistuje. To im za tie milióny nestáli? Nechápem túto formu arogancie.

Rovnaký pohľad máš teda aj na NESV? Veď táto spoločnosť je tiež z USA, navyše jej predstavitelia vyhlásili, že európske povedomie je v otázke zadĺženia klubu úplne iné, ako to americké. Nový majiteľ John Henry uviedol príklad New York Yankees, pri ktorom jeho fans vôbec nevadí, že má miliardové dlhy. Dôležité je, že je úspešný.

Nejde o to, akú má majiteľ národnosť. Ide o to, ako sa správa. NESV hodnotiť nemôžem a zadĺženosť klubu neberiem ako nutné zlo. Real Madrid má tiež dlh vysoký niekoľko stoviek miliónov a aký je to pojem. Pri majiteľoch mi ide hlavne o kultivovanosť vystupovania, o koncept a o to, nedávať plané sľuby. NESV sa zatiaľ chová racionálne. Na hodnotenie si ale musím počkať. Veď noví majitelia zatiaľ nič neurobili.

Nechali Hodgsona vo funkcii, čím síce na jednej strane potvrdili to, že na základe vlastnej filozofie ľudí proste nevyhadzujú (v Red Socks za 9 rokov vymenili len jedného človeka, resp. jeden dôležitejší post), na tej druhej ale porušili úvodný sľub, že pokiaľ sa nenaučia, ako to vo futbale chodí, nebudú dávať žiadne sľuby..

Odpoveď je už v prvej časti tvojej vety..

Na mieste je ale potom otázka, ako môžu dôverovať niekomu, kto nemá výsledky, kto tím kvalitatívne nezdvihol ani o milimeter, keď sami vyhlasujú, že sa s futbalom a samotným LFC len zoznamujú?

To určite. Len asi aj v tomto zavážila prvá časť tvojej predchádzajúcej vety.

Aký máš názor na Hodgsona. Myslíš, že len kopíruje zlú prácu Beníteza?

No herne sme sa vôbec nezdvihli, na ihrisku vidíme Liverpool, ktorý nebojuje, nevloží do hry srdce. Toto tu bolo aj v posledných mesiacoch Beníteza a otázka je, či to hráči robia naschvál, či sú naozaj tak nekvalitní alebo dokonca, či je to bojkot tohto herného systému. Ak sa pozrieme na zloženie kádra, tak si myslím, že by sme spokojne mohli hrať ofenzívnejšie a nie len brániť a odkopávať lopty. Je mi jasné, že kvalitná defenzíva je základom úspechu, ale prečo mrhať potenciálom Torresa či Gerrarda, ktorý je obrovský? Prečo už Glen Johnson nenastupuje na pravom krídle, veď každý vidí, že mu defenzíva nejde?

Kuyt sa naučil brániť, v Holandsku ale pravidelne dával góly, teda hral ofenzívne, Babel, Maxi, J. Cole, Meireles, Lucas, či mladíci Shelvey, Eccleston, Spearing, aj Ngog a Jovanovič sú hráči, ktorí by mali byť zasadení do ofenzívneho herného systému, lebo sú to ofenzívni hráči.

Ofenzívni futbalisti sú v našom kádri v presile, tak prečo hrať striktne defenzívne, navyše keď tento spôsob nudí, neteší fans a necháva súperovi fajn šance, keďže platí, že vyššie menovaným sedí viac útočenie ako bránenie. Prečo ich zväzovať taktikou?

Pripomína mi to Beníteza, ktorý v 2008/09 prišiel s rozostavením 4-5-1, ktoré pri forme Alonsa, Torresa, Gerrarda či Kuyta bolo efektívne, o sezónu na to už ale s Lucasom na Alonsovom poste a so slabou formou Gerrarda a Kuyta či zraneniami Torresa skúšal opäť a nefungovalo to. To isté sa dá povedať o Benítezovom zónovom bránení štandardiek, čo fungovalo len vtedy, keď mal v tíme na tento zámer typologicky vhodných hráčov. V 2009/10 to už rozhodne nefungovalo a Španiel to aj tak nezmenil.

Prečo sa teda držať niečoho, čo možno niekedy v minulosti fungovalo, navyše v čase, kedy sú už veci nastavené inak?

Si teda za to, aby sa Hodgson z Anfieldu porúčal?

Poviem to inak. Radšej som mal Dalglishov Liverpool a nie prioritne preto, že bol úspešný, ale preto, že hral pekný ofenzívny futbal.

Naposledy sa tak hralo zhruba pred 15 rokmi za Evansa..

Áno. Aj keď neprišli úspechy, na futbale sme sa nenudili.

Teraz sa nudíme..

A ešte ako. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa mi LFC už nechce sledovať. Vždy som ho bral ako srdcovú záležitosť a mrzelo ma, keď zaváhal. Súčasný Liverpool ale nechce hrať, len sa tak vezie. Neviem, čo by som robil, keby som bol na mieste Gerrarda, Carraghera, Torresa či Reinu.

Zmenil pôsobisko?

Pravdupovediac, inde by týchto hráčov úspechy určite neminuli.

Kedy sa vrátiš k sledovaniu tímu od rieky Mersey?

Everton som nikdy nesledoval (smiech). Dokonca som nikdy nebol v Goodison Parku.

Vážne?

Úplne. Raz som mal lístok na mestské derby, ale ochorel som. Tak si na jedno zájdem, keď sa v LFC veci pohnú. Keď sa budem môcť pri pohľade na jeho hru baviť. Výsledky prídu potom.

Kedy to bude?

Neviem. O 5 rokov, o 10. Úprimne, teba LFC ešte baví?

Počkaj, počkaj, pýtam sa predsa ja (smiech). No ja hlavne nemám Liverpool na skok, ale máš pravdu, nebaví. Navyše, ako som ti už hovoril hneď ako sme sa stretli, robím aj web o LFC, momentálne som na dne so silami a energiou.

No vidíš.

Ozaj, čo hovoríš na názor niektorých fans, že ak by sa Kenny Dalglish vrátil do manažérskeho kresla LFC, mohlo by sa mu stať, že nebude úspešný, čím by stratil dnes takmer neotrasiteľnú reputáciu jedného z najlepších hráčov The Reds všetkých čias a manažéra, ktorý ako posledný priniesol ligový úspech?

Úspech mal aj v Blackburne. O tomto sa dá polemizovať, ja si ale nemyslím, že ja namieste nejaká glorifikácia. Kenny už toho pre LFC urobil dosť. Keby s ním aj zrovna vypadol, nemôže to na jeho reputácii spred mnohých rokov nič zmeniť. Tie úspechy mu už nezoberie nikto a takto by sa na neho mal pozerať každý. Navyše sa zmenila doba. Porovnávať to, čo bolo vtedy a čo je teraz je spiatočnícke.

Pre mňa by bol King Kenny príjemnou voľbou na post manažéra. Som si istý, že by sme konečne prestali nudiť. A to je niečo, čo LFC musí zmeniť, inak ma späť na štadión nedostane. O mňa ale samozrejme nejde (smiech).

Čo robíš, keď si si nepozeraním či nenavštevovaním zápasov LFC vyrobil množstvo voľného času?

Relaxujem, trávim čas s deťmi, manželkou. Je to fajn.

OK, na záver ešte krátko porovnaj posledné roky LFC od ostatného titulu z pohľadu manažérov..

Hmmm, dám jedno pozitívum a jedno negatívum. Netvrdím ale, že ich pri konkrétnych manažéroch bolo presne toľko (smiech). Souness prišiel so smelými plánmi, získal aj pohár, ale napokon v kontexte predošlých úspechov úplne pohorel. Evans nás bavil futbalom, nebol ale príliš dobrý taktik. Houllier nastolil často účinnú, ale výrazne nudnú defenzívnu taktiku. Benítez pokračoval v Houllierových pragmatických ale nudných stopách, stojí ale za úspechom v LM 2005. A Hodgson? Úprimne pri Royovi nevidím žiadne pozitívum. Ale hodnotiť chcem až neskôr, zatiaľ sa mi skôr zdá, že si nevie poradiť s mužstvom, ktoré mu zanechal Benítez. Ani s taktikou, ani s prístupom.

Dík za zaujímavé slová..

Rado sa stalo.

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply