We like: Splnený sen

Mladá fanúšička je stredobodom aktuálneho We like, v ktorom sa trochu vrátime v čase. Usaďte sa, vianočné dobroty do ruky a príjemné čítanie.


Pred viac ako polrokom ste si mali možnosť prečítať rozhovor, v ktorom som vyspovedal iba pätnásťročnú Kiku. Tá nám priniesla názory na Liverpool Football Club z trošku inej strany, ako sme zvyknutí. Preukázala veľký prehľad o momentálnom stave nášho klubu. Pri otázke, či videla náš klub naživo, vtedy odpovedala: „Ešte som nevidela, ale budúcu sezónu 2012/2013 určite uvidím.“

A tento jej sen sa stal skutočnosťou. Dostala sa do Liverpoolu, dostala sa na Anfield.

Áno, mala som tú česť vidieť Liverpool naživo. Neverila som tomu, že sa tam naozaj dostanem, pretože je to finančne náročné, ale mne sa to nakoniec splnilo. Videla som Anfield, z ktorého srší história a láska fanúšikov, v deň zápasu nič iné nevidíte ako ľudí oblečených v dresoch, kaviarne nevysielajú nič iné okrem futbalu. Toto mesto žije futbalom! A práve ja som sa dostala na zápas Liverpool vs Manchester United, ktorý sme prehrali 1-2 a každý vie, ako to prebiehalo.

Vidieť zápas v Liverpoole, hlavne pre tých, čo idú prvýkrát, nie je ľahké.

Dostala som to ako darček minulé Vianoce od rodičov. Týmto splnili mne a bratovi náš životný sen. Lenže na zápas som išla až v septembri, pretože som čakala na veľkolepý zápas. Všetko sme vybavovali cez agentúru futbaltour.sk. My sme mali tú stránku už dlhšie nájdenú, pretože je partner Digi Sportu a nechceli sme ísť na vlastnú päsť, keďže sme tam ešte nikdy neboli. A veru dostať sa z letiska na hotel nie je nič jednoduché.

Povedz, koľko zaplatil Ježiško za takýto výlet?

Platili sme 1800 eur za tri osoby. Malo to byť 630 eur na osobu, ale dostali sme študentské zľavy, tak sa to pohybovalo okolo 600 eur.

Aj keď sa to zdá byť drahé, naozaj to stojí za to! Už len vidieť Anfield a Liverpool na vlastné oči bol pre mňa neskutočný zážitok. A stať sa súčasťou fanúšikov, spievať spolu s nimi, tlieskať, vidieť hráčov naživo. Ono sa to všetko ani nedá slovami opísať. Je to doživotný zážitok, ktorý budem mať neustále v hlave! A prajem to každému zažiť, takže, ak sa tam chystáte, tak neváhajte!

Popíš fanúšikom, ktorí ešte v Liverpoole neboli, čo všetko tam môžu zažiť a čo si tam prežila ty.

Do Liverpoolu sme sa dostali lietadlom, leteli sme priamo, let trval približne tri hodinky. Prileteli sme, prešli sme cez všetky kontroly (trvalo to dosť dlho) a išli sme na hotel. Kto už v Liverpoole bol, vie, že letisko je dosť ďaleko od hotela a tak opäť pokiaľ sme sa dostali na hotel, trvalo to dosť dlho a nebyť sprievodcu, ktorý bol s nami tak sa tam asi ani nedostaneme.

Keď sme prišli na hotel, boli sme neskutočne unavení. Ale ja som nedokázala len tak sedieť alebo ležať na posteli. Musela som niekam ísť, veď sa mi už nemusí naskytnúť možnosť byť v Liverpoole. A keďže ma tatinko nechcel pustiť samú, tak museli ísť aj tato, aj brat so mnou. Išli sme pozrieť do mesta. Pozreli sme si námestie, navštívili sme nákupné centrum Liverpool One, najedli sme sa (kde inde ako vo fastfoode) a išli sme ešte viac unavení na izbu. Večer sme si pozreli v televízií zostrihy zápasov, ktoré sa hrali v sobotu a išli sme spať. Nemohla som zaspať, lebo som stále myslela na to, že som na mieste, kde som dlhé roky chcela byť. Ale nakoniec sa mi podarilo zaspať.

V nedeľu, v deň zápasu, sme išli ráno na raňajky, potom naspäť na izbu a pripravili sme sa na zápas. Všetci traja sme mali šál, ja som mala aj dres, mikinu, jednoducho všetko spojené s Liverpoolom, čo som si z domu zobrala. Sprievodca zaklopal na dvere a už sme cestovali. Cesta trvala dosť dlho a ja už nervózna v taxíku som tichúčko sedela, kedy už len zastaví taxikár a uvidím Anfield! A tak sa aj stalo, zastavili sme a ja s foťákom v ruke už som len cvakala a obdivovala! Neskutočné 🙂 Dve a pol hodiny pred zápasom tam bolo nespočetné množstvo ľudí. Hráči prichádzali dve hodiny pred zápasom a ja som mala to šťastie, byť niekoľko metrov od nich, keď vychádzali z autobusu. Už teraz som neverila, že to je naozaj tak, že som v Liverpoole.
Akonáhle začala hrať hymna, naskočili mi zimomriavky po celom tele, zdvihla som šál nad hlavu a poctivo som spievala. K futbalu sa veľmi vyjadrovať nechcem, pretože som sa s prehrou ešte nezmierila a vyzerá to tak, že sa ani nezmierim! Našťastie, mohla som si spolu s ostatnými fanúšikmi zakričať „góóól!“ a aby toho nebolo málo, tento gól dal náš captain fantastic Steven Gerrard. Čo viac si môžem priať? Atmosféra bola neskutočná, keď sme spievali Fields of Anfield Road a po tom ako dal Steve gól, celý štadión spieval jeho pieseň, bezpodmienečne aj ja. :)Keď odišiel autobus, tak sme išli už konečne na miesto, kde kontrolovali vstupenky. Keď som vyšla po schodoch a zazrela som The Kop a celý Anfield z vnútra, na nič iné som sa nezmohla len na obdivujúce „Woow“, nezabudnuteľné! Našli sme si naše miesta, bola som trošku sklamaná, pretože sme sedeli blízko sektoru, ktoré je určené pre fanúšikov hostí, čiže v tomto zápase to bolo pre fanúšikov Man Utd. Mali sme ešte čas, tak som išla čo najbližšie k trávniku a odfotila som si Lucasa, Pacheca a J. Robinsona ako vchádzajú do šatní v obleku a videla som, ako hráči vybiehajú na trávnik, aby sa rozcvičili. Vrátila som sa na svoje miesto a netrpezlivo som čakala na našu hymnu. A aj som sa dočkala.

Bohužiaľ, zo zápasu som išla sklamaná. Keď sme odchádzali z miest kde sme sedeli, tak som si musela vypočuť urážky od fanúšikov MUFC a to ma ešte viac zarmútilo. Naopak, veľmi ma rozveselilo tričko, ktoré som zbadala pri Anfielde. Bolo na ňom po anglicky napísané „Radšej budem mať prasaciu chrípku, ako fandiť United!“ Pravda! 🙂 Po zápase som musela hneď volať mamine, ktorá pozerala zápas doma a opýtať sa jej, či červená karta a penalta mala byť. Dostala som jednoznačnú odpoveď „Nie, nemala!“.

Večer sme sa ešte išli pozrieť do mesta a neskôr na hoteli sme si opäť pozreli zostrihy zápasov, aj toho nášho, ktorého sme sa zúčastnili a bola som ešte viac rozčúlená, keďže sa mi potvrdilo to, čo povedala mama. Tak som išla radšej spať a ukľudňovalo ma to, že na druhý deň sme išli znovu na Anfield.

Ráno hneď po raňajkách sme vyrazili. Kúpili sme si vstupenky na prehliadku štadióna a za ten čas, čo sme čakali na sprievodcu, sme sa šli pozrieť do múzea, v ktorom sú uložené všetky udalosti od roku 1892. Už len pri vstupe do tohto múzea cítite históriu Liverpoolu FC. Videla som 5 titulov z Ligy majstrov a dokonca tam premietali na plátne aj nezabudnuteľné finále LM v Istanbule.

Neskôr sme už konečne išli na prehliadku štadióna. Bola som prekvapená, že sme sa mohli dostať aj do miestnosti, kde sa konajú tlačové konferencie. A keď nás pustili do šatní… Ja som musela byť ako vždy, všade prvá, a tak aj šatňa nebola výnimkou. Otvorila som dvere, utekala som sa posadiť pod dres Gerrarda, neskôr aj pod dres Hendersona, ktorý je môj veľmi obľúbený hráč a odfotila som sa s tými dresmi.

Po prehliadke šatní sme vyšli na chodbu a na schody, kde sa nachádza slávna stena s obrazom „This is Anfield“. A ako by to bolo keby odídem bez fotky pri tomto obraze? Dostali sme sa aj na lavičku kde sedávajú hráči, či boss Brendan (Rodgers). Ani The Kop sme nevynechali. Po prehliadke sme ešte v meste pozreli Albert´ Docks a šli sme na hotel. Táto noc bola dosť zlá, keďže som sa už na nič netešila, pretože sme už skoro ráno odlietali. Ale aj tak som to zhodnotila ako veľmi vydarený výlet a dúfam, že to nebolo posledný krát, čo som sa tam dostala.“

Čo bolo na Anfielde najzaujímavejšie?

Jednoznačne zápas a atmosféra. Konečne som nemusela pozerať na zápas v televízií, alebo hľadať link na internete. Mohla som vidieť hráčov na vlastné oči, zaspievať si s ostatnými hymnu, stať sa súčasťou Liverpoolu nie len dušou, ale aj telom. To je zážitok do konca života! Kto to zažil, pochopí, kto nezažil, prajem mu to.

A ešte keď sme sedeli na lavičke Liverpoolu počas prehliadky štadiónu tak tam bol kôš a tam po anglicky napísané, aby tam hádzali žuvačky. To tam dali asi pre Fergusona. :))

Ako by si zhodnotila miestnych obyvateľov, fanúšikov The Reds?

Veľmi príjemní ľudia. V deň zápasu sme boli na námestí a asi piati fanúšikovia ma zastavili a opýtali sa ma, ako sme hrali. Takže ma prekvapilo, že sa dokážu aj s ľuďmi, ktorých nepoznajú porozprávať. Ale asi im stačilo vedieť, že fandím Liverpoolu. S jedným som sa dokonca skvele porozprávala, ale ťažko sa s nimi dorozumieva, písmená R a L ako keby nepoznajú, teda nevyslovujú ich. A v prvom rade, sú to ľudia, ktorí cez víkend nevidia nič iné, len futbal. Oficiálne obchody LFC. To je neuveriteľný pocit, keď vkročíte do obchodu a tam samá červená farba s Livebirdom na hrudi.

A čo anglické jedlo?

To bolo to najhoršie počas celého výletu! Nedokázala som sa tam najesť. Ja fastfoody moc nemusím a viete, že v Anglicku okrem toho už moc nie je. Tak som sa najedla akurát tak na raňajkách.

Priniesla si si domov suveníry?

Nenakupovali sme veľmi. My väčšinou objednávame veci cez internet. Ale tak kúpila som si také maličkosti ako obal na mobil, fotku Gerrarda a Hendersona a nejaké tričká.

Po týchto nezabudnuteľných zážitkoch prišla cesta domov.

To bol asi najhorší bod môjho výletu. Vôbec sa mi nechcelo ísť domov. Išli sme skoro ráno a bola som unavená. Na letisku som sa bála, že začnem pípať pri kontrolách, našťastie, nestalo sa tak. A keď som si predstavila, že už odchádzam z Liverpoolu, nechcelo sa mi nikam ísť. Aj keď som sa trošku tešila domov, ale Liverpool je Liverpool.

Privítali ťa po príchode domov ako hviezdu?

Nikto nebol doma, takže nie. 🙂 Ale keď prišiel mladší brat zo školy, tak sme sa vystískali, aj keď, on moc nadšený nebol, keď sme prišli, viete ako, súrodenci. 🙂 A kamaráti ma stále spovedali, každý sa ma pýtal ako bolo. Ale na sociálnej sieti ma chvíľu považovali za hviezdu. Keď som tam dala fotky z Liverpoolu, tak mi každý písal, ako mi závidí, ale predsa, treba si svoje sny plniť. A tak ako som už napísala viackrát, prajem to každému, kto sa tam chce dostať.

Aj napriek tvojmu mladému veku, plánuješ v blízkej budúcnosti navštíviť Anfield opäť?

Bola by som rada, keby sa mi to podarilo. Chcela by som, aby som sa tam dostala ešte nejako tesne pred prestavbou Anfieldu, aby som si ešte užila atmosféru starého Anfieldu. A neskôr by som chcela navštíviť aj prestavaný Anfield. Ale toto všetko je vo hviezdach. Aj keď už pozeráme vstupenky, letenky, posledné slovo ma tatino! No je tu ešte malá šanca, že by sme išli už budúcu sezónu, lebo tatovi stále o Liverpoole básnim.

Čo by si odkázala, poradila fanúšikov, ktorí sa na Anfield ešte len chystajú?

Že je to životný zážitok. Byť na Anfielde je zážitok aj pre toho, kto nášmu klubu nefandí. A pre ozajstného fanúšika to je splnený sen. Ak sa tam niekto z vás chystá, neváhajte ani chvíľu. Je pravda, že je to finančne náročné, ale tieto peniaze sa vám vrátia v podobe zážitkov, ktoré budete mať do konca života a nikto vám ich nevezme. A čo by som vám poradila? Aby ste nemali sprievodcu, ktorý fandí šmolkom (Chelsea), lebo si ho budete doberať tak ako ja s bratom.“ 🙂

Ďakujem aj za druhý rozhovor.

Aj ja veľmi pekne ďakujem.

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply