29. mája 1985 v rámci Pohára európskych majstrov (vtedajšia obdoba známej Ligy majstrov) zastal okrem času aj rozum.

Bol 29. máj a väčšina futbaluchtivých ľudí sa tešila na večer, kedy sa vo finále PEM stretnú vtedajšie veličiny svetového futbalu. Liverpool osemdesiatych rokov takým bol a o Juventuse v súvislosti so slovom veľký klub, ani netreba hovoriť. Fanúšikovia Liverpool FC merali niekoľko dlhú cestu do Bruselu, dejiska spomínaného zápasu.

Cestou si pripravovali za doprovodu alkoholických nápojov popevky, ktorými vyrukujú proti svojim turínskym kolegom. Tifosi, ako sa fanúšikovia Juventusu nazývajú, museli takisto prekonať dlhšiu cestu, aby sa naplnil ich sen. Vyzeralo to na bežný futbalový večer, resp. na úplne normálne zakončenie sezóny, kedy bude jeden tím oslavovať a druhý sa ponorí do sĺz. Tak to už býva.

Pár hodín pred zápasom si pár fanúšikov oboch táborov zahralo medzi sebou futbal, iní v miestnych baroch skúšali, koľko pív dokážu vypiť. Všetko to bola predzvesť večerného stretnutia. Heysel, štadión, kde sa vrchol sezóny 1984/85 mal odohrať, bol otvorený už od štvrtej a tak boli belgickí vlastníci barov a krčiem radi, že inventár ich podnikov je v celkom prijateľnom stave. Popravde sa pripravovali na večer, presnejšie na dobu, ktorá ohraničuje koniec zápasu a vytriezvenie fans.

Pred úvodným hvizdom si fanúšikovia oboch táborov vymieňali množstvo plytkých, dopredu pripravených odkazov, ktoré vyústili až do situácie, kedy sa tvrdé jadro Liverpoolčanov rozhodlo, že vnikne do talianskeho sektora, okadiaľ už priletelo niekoľko kusov zápalnej pyrotechniky a vybaví si to so svojími sokmi ručne. Každý z nch predpokladal, že aj stručne. Keď sa smerom k Talianom vybrala prvá skupina hooligans, polícia sa už pomaly začínala báť nielen o bezpečnosť ľudí, ale aj o tú svoju. Zrazu sa to stalo. Nárazy Angličanov do betónového múru, ktorý oddeľoval oba sektory, viedli až do jeho zrútenia. Pod jeho ruinami zomrelo 39 ľudí.

Rýchly príchod lekárskej pomoci nedokázal pomôcť tým, ktorí to najviac potrebovali. Do toho sa ešte priplietla polícia a nevyberaným spôsobom len umocnila atmosféru. Síce zatkla niekoľkých priaznivcov, ktorých označila za vinníkov, ale jednalo sa väčšinou len o ľudí, ktorí následkom spadnutého múru nedokázali potlačiť svoje emócie. Večer sa už zapísal do histórie a to sa ešte ani nezačalo hrať.

V šatni si zatiaľ hráči vypočuli posledné pokyny od trénerov. Už už chceli vybehnúť na trávnik, keď im policajný dôstojník (jeden z vedúcich ochrannej služby) prišiel oznámiť, že sa zápas pre určité komplikácie trochu posunie. Futbalisti oboch tímov sa postupne dozvedeli, čo sa približne stalo. Boli otrasení. Nikto vtedy na zápas ani nepomyslel. Ten istý policajt im však o pár minút oznámil, že môžu vybehnúť na trávnik. Nevedeli jeho slovám uveriť. Nariadenie zhora hovorilo o tom, že sa sa zápas kvôli bezpečnosti musí odohrať, pretože na štadióne je len časť ľudí, ktorí vedia, čo sa stalo. Predpoklad, že sa priaznivci po objasnení situácie nebudú správať, ako ľudia, zvíťazil nad rozumom. Tak to už býva.

Stretnutie sa teda nakoniec odohralo a Juve nad svojím liverpoolskym súperom vyhral 1:0, gólom Michela Platiniho, na ihrisku sa ale neodohrával zápas s označením finále PEM, ale bezduchý pohyb ľudí, v tej chvíli futbalistov, ktorí nedokázali prestať myslieť na to, čo sa stalo pred malou chvíľou.

Na konci večera bol plač, ktorý sa niesol nielen ulicami Bruselu, ale celým svetom a nebol to plač porazených Reds. Na radosť nikto nepomyslel. V tých chvíľach proste nebolo na akú. Celú túto náladu sprevádzalo niečo tragikomické, čo hovorilo o počínaní Bruselčanov, ktorí nakoniec predsa len spôsobili ich spoluobčanom - vlastníkom barov škodu, keďže ani zďaleka nedokázali vypiť všetok alkohol, ktorí si vlastníci pre tento večer zaobstarali. Aj takto to niekedy býva.

Teraz po rokoch si pripomíname, čo sa vlastne stalo. Istým zostáva smutná štatistika 39 priaznivcov (32 Juventusu, 4 Belgičania, 2 Francúzi a Ír) sa už domov nevrátilo. Ďalších zhruba 600 muselo byť ošetrených.

K nej ešte treba pridať 14 priaznivcov LFC odsúdených na 3 roky za neúmyselné zabitie, 5-ročný zákaz pre všetky anglické tímy účinkovať v európskych pohárových súťažiach, oficiálne najčiernejší deň histórie súťaží organizovaných Európskou futbalovou úniou (UEFA). UEFA za hlavného vinníka označila fans LFC, proti čomu sa síce anglická strana ohradila, pri úmrtí skoro 40 ľudí to však už nehralo najhlavnejšiu rolu.

Zaujímavosťou je, že belgická polícia, ktorá bola zodpovedná za organizáciu finálového duelu nebola nikdy stíhaná za nezvládnutie svojich povinností. Zato britská polícia sa krátko po tragédii pustila do vyšetrovania.

Zanalyzovala celú situáciu a dokázala pomenovať vinníkov. Smutným zistením je, že sa na bruselské vyvrcholenie PEM 1985 dostali aj fanúšikovia, ktorí boli už niekoľkokrát trestne stíhaní práve za vandalizmus na futbalových štadiónoch. Trest sa však ušiel len 14 fanúšikom The Reds . Tí boli odsúdení na 3-ročné väzenie za neúmyselné zabitie.

Heysel 1985 bol impulzom pre zdokonalenie bezpečnosti na štadiónoch. Pre ňu sa však konkrétne v Anglicku neurobilo zas až ta veľa, viditeľné kroky prišli až o štyri roky neskôr, keď sa prihodilo ďalšie veľké neštastie v Hillbsorough, do ktorého boli opäť zapletení liverpoolski priaznivci.