Zabudnutí hrdinovia: Barry Venison

Zabudnutí hrdinovia alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významnú úlohu v plánoch LFC, dnes sa však už na nich viac-menej zabudlo. Po rokoch oprašujeme tento zabudnutý seriál a prinášame pohľad do minulosti. Príjemné čítanie.


Niektorí hráči Liverpoolu sa do klubu dostali ako dosiaľ neobjavené talenty činnosťou skautingu, iní zase po tom ako si urobili celosvetové meno a stáli kopu peňazí. Ďalší sa z odchovancov klubu prebojovali až do A-tímu. No a potom tu je Barry Venison, ktorý si našiel vlastnú cestu ako sa stať The Red.

Barry Venison sa narodil 16. augusta 1964 v County Durham. Vyrastal na severovýchode Anglicka a ako mladý, sľubný pravý back vo veku 17 rokov podpísal zmluvu so Sunderlandom v lete 1981.

Jeho reputácia rýchlo rástla a o pár rokov sa už objavoval v reprezentácii do 21 rokov. Netrvalo dlho a Barry sa v Roker Parku stal obľúbencom a na jeseň roku 1985 sa mu dostalo cti viesť svoj tím ako kapitán v zápase proti Norwich City vo finále ligového pohára vo Wembley.

Klubu sa však nedarilo, bojoval o udržanie sa vo First Division, nakoniec však v sezóne 1984/1985 prišiel zostup do nižšej ligy. Barry zostal v klube ešte jednu sezónu. Ako náhle sa však jeho kontrakt blížil k záveru, rozhodol sa, že je čas pohnúť sa ďalej. Problémom však bolo kam, keďže tímy sa s ponukami na 21-ročného obrancu nijak nehrnuli.

Barry preto vzal riešenie do vlastných rúk a napísal list každému manažérovi klubu vo First Division, ponúkajúc svoje služby a trpezlivo čakal na odpoveď. Jediná odpoveď prišla od Kennyho Dalglisha, ktorý ho do klubu priviedol za 250 tisíc libier koncom júla 1986.

Liverpool práve ukončil skvelú prvú sezónu pod vedením hráča-manažéra Kennyho Dalglisha. Liverpool, nielen že porazil Everton v boji o ligový titul, ale taktiež svojho mestského rivala porazil aj vo finále FA Cupu a získal tak „Double“.

Bol to tiež zápas s Evertonom, v ktorom si Barry Venison odbil svoj debut za The Reds 16. augusta 1986 v deň svojich 24 narodenín. V prvej sezóne hral spolu v 40 zápasoch všetkých súťaží vrátane ďalšieho finále vo Wembley, konkrétne finále Ligového pohára proti Arsenalu.

Liverpool ukončil rok na druhom mieste ligovej tabuľky, ale odniesol si zo sezóny 3 trofeje. Budúcnosť pre Barryho tak vyzerala veľmi sľubne.

Prvá sezóna za farby LFC tiež ukázala jeho variabilitu. Podpísaný bol ako pravý back ale potom, čo si jeho kolega z pravej strany ihriska Jim Beglin zlomil nohu, plnohodnotne ho zastúpil aj na tejto strane ihriska.

V sezóne 1987/1988 hral opäť na pravej strane, prišli však zranenia a s nimi automaticky aj absencie. Zahral si celkovo 18 zápasov, ale rok to bol úspešný, Liverpool získal svoj 17. ligový titul.

Sezóna 1988/1989 pre Barryho začala sľubnejšie. LFC vyhral finále Charity Shieldu vo Wembley a Barry tak konečne prelomil svoje prekliatie na tomto štadióne. Strelil aj svoj prvý gól za Liverpool v zápase proti Notthinghamu Forrest.

Kenny Dalglish však začal rotovať hráčov čím ďalej, tým viac a Barry čim ďalej, tým viac vysedával na lavičke. Sezóna preňho skončila s 20 zápasmi.

Koniec sezóny poznačila tragédia v Hillsboroug a Barry bol jedným z ľudí, ktorí sa najviac zúčastňovali pohrebov a utešovaní rodín obetí. Sezóna priniesla Barrymu ešte jednu trofej, a to po silne emocionálnom finále FA Cupu proti Evertonu. Venison bol tiež pri zatiaľ poslednom, 18. ligovom titule klubu od rieky Mersey.
Zranenia pustili do hry Barryho až v novembri. V odvete druhého kola pohára UEFA proti Swarowski Tirol striedal v 70. minúte, o dve minúty na to strelil gól. V sezóne strelil ešte jeden gól proti Notts County v marci 1992, čoby jeho prvý a posledný ligový gól vo farbách The Reds.Sezóna 1991/1992 bola odštartovaná pod vedením nového manažéra Graema Sounessa a tiež ambíciami získať európsky triumf. Liverpool bol opäť zaradený do súťaží UEFA po tom, čo mu vypršal trest po tragédii na štadióne Heysel.

Sezónu ukončil len s 19 zápasmi, a akoby nebolo dosť absencií po zraneniach, Souness sa často rozhodoval pre inú alternatív do obrany namiesto Barryho. Vyzeralo to, že nastal čas opäť sa posunúť ďalej. Tak sa aj stalo keď putoval späť na severovýchod v júli 1992 do Newcastlu v tej dobe hrajúcom v Second Division za 250 tisíc libier.

V Saint James´s Parku sa ho ujal bývalí hráč LFC Kevin Keagan, ktorý ho tiež pretransformoval na defenzívneho záložníka. Nová úloha mu sadla.

Všimli si ho v reprezentácii a Barry odohral svoje jediné dva zápasy za Anglicko v priateľskom stretnutí proti USA. Za Magpies si zahral dokopy 130 stretnutí.

Odtiaľ putoval do tureckého Galatasaray k manažérovi, ktorý ho predtým predal z LFC – Graemovi Sounessovi.

V Turecku však pôsobil len 5 mesiacov a po 8 zápasoch cestoval späť do Anglicka aby svoju futbalovú kariéru ukončil v Southamptone. Zaujímavým faktom je, že na južné pobrežie Anglicka sťahoval za 850 tisíc libier.

Barry sa tiež preslávil svojim katastrofálnymi účesmi a o nič menej tragickým štýlom obliekania, ktorý získal samostatné meno ako „Venison fashion“.

Muž, ktorému pripisovali schopnosť mať na hlave naraz tri účesy sa pomerne často objavoval v rôznych športových reláciách.

Tiež sa značne angažoval v detskej charite, pomocou aukcií, na ktorých sa predávali rôzne predmety podpísané slávnymi hráčmi. V súčasnosti žije v Kalifornii kde pracuje ako stavebný vývojár.

Barry Venison je možno najviac známi svojimi divokými účesmi a povážlivým módnym vkusom ale nikto mu neuprie dôležitú úlohu akú zohral vo víťaznom ťažení Liverpoolu na prelome 80tych a 90. rokov.

zdroj: This is Anfield

 

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply