Zabudnutí hrdinovia: Gordon Milne

Zabudnutí hrdinovia alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významné miesto v plánoch LFC. Po rokoch oprašujeme tento zabudnutý seriál a prinášame pohľad do minulosti. Príjemné čítanie.


Dnes sa už na nich z toho či onoho dôvodu nespomína tak, ako na tie najväčšie esá. Posúďte sami, či právom.

Keď Bill Shankly prišiel na Anfield v decembri 1959, okamžite začal realizovať plán na vrátenie tímu do First Division, potom, čo klub strávil niekoľko sezón v Second Division. To pochopiteľne vyžadovalo priviesť niekoľko kvalitných hráčov, z ktorých sa mnohí stali legendami. Mená ako Ian St. John a Ron Yeats vynikali zrejme najviac.

Obaja do klubu zavítali za veľkého ohlasu. Ale predtým Bill Shankly v tichosti podpísal mladého hráča z Preston North End menom Gordon Milne. Jeho cena bola iba 16 tisíc libier a bol to prestup, ktorý sa ukázal ako jeden z Shanklyho najrafinovanejších. Bill Shankly veľmi dobre vedel akú ma Gordon v skutočnosti cenu.

Gordon Milne sa narodil v Prestone, Lancashire 29. marca 1937. Jeho otec Jimmy hral za Preston North End s nikým iným ako Billom Shanklym. Bill a Jimmy spolu hrali vo finále FA Cupu roku 1937. Bill tak poznal Gordona doslova od kolísky a sledoval jeho futbalový rast, ktorý sa vyvíjal v otcových šľapajach na krídelnom poste. Jeho prvým klubom bolo amatérske Morecambe, kde ďalej rozvíjal svoj talent. Odtiaľ putoval do klubu svojho otca aby sa neskôr sťahoval na Anfield Road. The Reds neboli jediní, kto sa o Gordona zaujímal, Arsenal mal taktiež vážny záujem.

Ale bol to Gordonov otec, dobrý priateľ Billa Shanklyho, ktorý ho presvedčil aby zmluvu podpísal s klubom zo Second Division. Bill dal jasne Gordonovi najavo, že prvoradým cieľom klubu je dostať sa späť do First Division. Prvú sezónu sa to Gordonovmu novému klubu ešte nepodarilo, keďže v tabuľke skončil až tretí.

Čo sa však nepodarilo v prvej, podarilo sa v druhej sezóne za farby LFC. V pamätnej sezóne odohral Gordon všetkých 42 zápasov ligovej súťaže, a takisto všetkých 5 zápasov FA Cupu. Posledný z týchto 5 zápasov bola prehra 0-1 s jeho bývalým klubom.
V prvej sezóne vo First Division odohral 41 ligových zápasov a 6 zápasov v FA Cupe, kde sa klub dostal do semifinále. V ďalšej sezóne bol doslova všadeprítomný, keď odohral všetkých 42 ligových zápasov a taktiež všetkých 5 zápasov FA Cupu. Odmenou za tvrdú prácu bolo víťazstvo v lige, prvé od roku 1947.Trofej zo Second Division z roku 1969 bola len prvou z celého zástupu trofejí, ktoré mal s klubom od rieky Mersey získať. First Division samozrejme priniesla aj vyššie nároky, s ktorými Gordon nemal žiadne problémy. Gordonov štýl hry nebol nikdy okázalý, nikdy zbytočne neriskoval. A tak sa zdalo, že Shanklyho krédo „Rob to jednoducho, ale nech to funguje“ mu sadne ako uliate. Bol spoľahlivý a rozdával presné prihrávky. Typickými sa preňho stali prieniky k hraniciam šestnástky. Jedno, čo sa mu dalo vyčítať bolo, že sa z týchto prienikov mohol častejšie pokúšať skórovať, než voliť prihrávku.

Nasledujúca sezóna znamenala opäť raz úplne novú výzvu, keď sa tím víťazstvom v domácej súťaži prebojoval do Ligy majstrov. Nanešťastie jeho stabilné výkony prerušilo vážne zranenie kolenného väzu, ktoré utrpel v semifinálovom zápase proti Chelsea. Liverpool zápas vyhral a mal tak namierené do Wembley, ale bez Gordona, ktorý bol vyradený z hry do konca sezóny.

Pohľad na Goedona sediaceho na lavičke, v dažďom premočenej teplákovej súprave, sa často opisuje ako jediný smutný moment tohto skvelého dňa, kedy Liverpool získal vôbec svoj prvý FA Cup. V šatni, kde jeho spoluhráči oslavovali zisk pohára povedal: „Som nadšený a šťastný, že sa to chlapcom podarilo vyhrať. Ak si to nejaký tím zaslúžil vyhrať, tak to boli práve oni. Znamená pre mňa veľa, že som po zápase mohol niesť trofej spolu s nimi a nechať našich skvelých fanúšikov kochať sa ňou.“

Sezóna 1964/1965 tak pre mnohé kluby skončila. Nie však pre Liverpool, ktorý mal sotva čas užívať si víťazstvo v FA Cupe, keďže klub čakal ďalší veľký zápas – semifinále Európskeho pohára proti Interu Milán. Prvé zápas sa mal hrať na Anfielde len 5 dní po finále FA Cupu. Pre Gordona to bol ďalší smutný deň, keďže bol stále nútený bezmocne sa prizerať z lavičky.

Ale Gordon svoj podiel na víťazstve v ten večer predsa len mal. Ako sa tímy zahrievali na ihrisku, Bill Shankly vytiahol ďalší zo svojich psychologických ťahov, keď poslal Gordona a Gerryho Byrna (ktorý si vo Wembley zlomil kľúčnu kosť) prejsť sa okolo ihriska s trofejou z FA Cupu, aby ho ukázali divákom.

Nadšený rev fanúšikov dosiahol ohlušujúce rozmery, najmä po tom, čo sa pohár dostal pred tribúnu The Kop. Manéver vyšiel dokonale. Talianski fanúšikovia sa zdali dokonale zaskočení revom, ktorý dokázali tribúny na Anfielde vyprodukovať a Liverpool vyhral zápas 3-1. Nanešťastie, Inter vyhral domáci zápas pomerom 3-0 a prvý európsky sen sa tak rozplynul.

Gordon bol plne uzdravený a pripravený zasiahnuť do sezóny 1965/1966. Odohral 28 ligových zápasov, 1 v FA Cupe a 6 zápasov v Európskom pohári víťazov pohárov. Na ligovom poli sa klubu darilo, keď opäť získal ligový titul. Bohužiaľ to bol pre Gordona začiatok konca jeho kariéry na najvyššej úrovni.

Bolo badateľné, že po zranení už nehrá to, čo kedysi. Jedno sklamanie nasledovalo druhé, nielen, že v sezóne 64/65 zmeškal dve najväčšie zápasy, ale v tej ďalšej sa mu nepodarilo dostať ani na majstrovstvá sveta. Ako sám priznával, jeho forma po zranení značne klesla.

V lete roku 1967 Gordon Milne opustil Liverpool a sťahoval sa do Second Division k Blackpoolu. O dva roky na to putoval do klubu Northern Premier League – Wigan Athletic ako hráč-manažér. To bol začiatok jeho dlhoročnej manažérskej kariéry, ktorá pokračuje dodnes. Úspechy s Wiganom viedli jeho kroky k mládežníckemu výberu Anglicka, s ktorým sa mu v roku 1972 podarilo vyhrať turnaj UEFA v Barcelone.

Po úspechoch na medzinárodnom poli dostal ponuku od Coventry City, kde zostal 10 rokov. V roku 1982 vymenil manažérsky post v Coventry City za ten v Leicester City. Okamžite tím vyviedol zo Second Division. Prišiel rok 1986 a s ním aj ponuka prevziať turecký Beşiktaş. Ako sám povedal, rozhodol sa skúsiť to. Hneď v prvej sezóne s klubom vyhral pohár, v tej ďalšej ligovú trofej, na to hneď double a ďalšiu ligovú trofej v sezóne, kedy klub ostal v lige neporazený. V jeho poslednej sezóne skončili o skóre druhí.

Turecko vystriedal za Japonsko a klub Grampus 8, predtým, než sa v roku 1994 vrátil späť do Anglicka, kde sa ujal pozície šéfa exekutívy League Managers Association. Neskôr sa znova ujal Beşiktaşu, avšak s menšími úspechmi ako pri svojom debute v tomto klube. Bol dokonca obvinený z brania ilegálnych peňazí za hráčov, ktorých nikto nepoznal, ale bez dôkazov. Odtiaľ putoval do Newcastlu ako Director of Football. Odtiaľ opäť do Beşiktaşu na tú istú pozíciu ako v Newcastli.

Tichý podpis Gordona Milne v roku 1960 akoby predurčil jeho kariéru. Ako hráč nikdy nebol stredom pozornosti a vždy ho na ihrisku vnímali ako veľmi nesebeckého hráča. Celkovo strelil 19 gólov v 282 zápasoch za Liverpool, ale zabezpečil ich oveľa, oveľa viac pre svojich kolegov v tíme.

Gordon Milne možno nikdy nebol pokladaný za superstar, ani sa nejako zvlášť neobjavoval rebríčkoch legiend, či už oficiálnych alebo fanúšikovských, ale jeho prínos Liverpoolu v tých skorých rokoch za čias Billa Shanklyho nesmie byť podceňovaný. A kto vie, čo by ešte s klubom dosiahol, keby sa tak nešťastne nezranil. Gordon bol často označovaný ako Gentleman na ihrisku, a napriek tejto nálepke dokázal byť úspešný.

zdroj: This is Anfield

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply