Zabudnutí hrdinovia: Titi Camara

Zabudnutí hrdinovia (ZH) alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významné miesto v plánoch LFC. Po rokoch oprašujeme tento zabudnutý seriál a prinášame pohľad do minulosti. Príjemné čítanie.


Dnes sa už na týchto hráčov z toho či onoho dôvodou nespomína tak, ako na tie najväčšie esá. Posúďte sami, či právom. My vám každopádne ponúkneme sériu článkov, ktoré majú za úlohu predstaviť hráčov, ktorých mená možno nemajú lesk tých ako Kenny Dalglish, Ian Rush či Roger Hunt, ale ktorí si rozhodne nezaslúžia upadnúť do zabudnutia.

Aboubacar Sidiki (Titi) Camara sa narodil v Conakry, Guinea, 17. novembra 1972. Jeho futbalové kvality sa vyvinuli do tej mieri, že už ako 17-ročný podpísal zmluvu s francúzskym klubom St. Étienne v roku 1990. V tomto období bol hodnotený ako mladý, perspektívny hráč so 16 gólmi v 94 stretnutiach League 1. V lete 1995 ho klub predal do Lens, kde skóroval 14-krát v 63 zápasoch. O dva roky nato putoval do Olympique Marseille.

Titiho kariéra v Marseille odštartovala 31 stretnutiami, ale len 2 gólmi. Druhá sezóna bola o niečo lepšia so 6 gólmi v 30 zápasoch plus niekoľkými gólmi v pohári UEFA. V tomto čase si vypracoval reputáciu hráča s rýchlosťou, dobrým držaním lopty počas behu a krásnymi gólmi.

V sezóne 1998/1999 sa Marseille prebojovalo až do finále pohára UEFA, kde mal Titi jedinečnú možnosť predviesť svoj talent pred medzinárodným publikom. Výkon to nebol nijako oslnivý, Marseille s Parmou prehralo 0-3. V Ligue 1 však skončili na druhom mieste, čo im zabezpečilo miestenku do Ligy majstrov.

Marseille malo v tom čase niekoľko kvalitných útočníkov, napríklad Fabrizzia Ravenelliho a Christophera Dugarryho, ktorí dostávali možnosť zahrať si častejšie ako Titi, čo mu bránilo podávať konzistentné výkony.

Šanca zahrať si Ligu majstrov preňho nebola dostatočným dôvodom, aby v klube ostával. A tak keď sa ozval Gerard Houllier s ponukou na trvalý prestup, s miernym váhaním, čoby prvý Guinejský hráč v Anglicku nakoniec podpísal a porúčal sa do Anglicka za cenu 2,6 milióna libier.

Camarov debut za Liverpool prišiel 7. augusta 1999 proti Sheffield Wednesday v Hillsborough. Tento zápas bol debutom tiež pre Sandera Westervelda, Erika Meijera, Vladimíra Šmicera, Dietmar Hamanna, a Samiho Hyppiä. Bol to vysnívaný štart keďže Liverpool vyhral 2-1 s gólmi Robbieho Fowlera a víťazným Titiho Camaru v 84. minúte.

Hneď ako sa predstavil na Anfielde stal sa obľúbencom fanúšikov. Jeho široký úsmev a zábavné triky s loptou tešili fanúšikov, a naopak súpera privádzali do zútrivosti. Niekedy to vyzeralo, že sa len zabáva na účet súperových obrancov, nespočetnými kľučkami, prehadzovaním si lopty, pätičkami a nakoniec strelou odnikiaľ, ktorá skončila v bráne.

Pred jeho príchodom sa veľa diskutovalo o tom, že do klubu prichádza absolútne neznámi hráč. Zrazu tu však bol, a potvrdil tak ako je to zvykom, že nemusíte mať veľké meno aby z vás bola hviezda. Jamie Carragher to výstižne popísal:

Keď prišiel, prvé 3-4 mesiace sme sa pýtali: Koho to tu máme? Pelého? Zakaždým, keď ste mu dali loptu, prehodil ju niekomu cez hlavu alebo strelil krásny gól.“

Jeho druhým extrémom bola neuveriteľná schopnosť skaziť tie najjednoduchšie prihrávky spoluhráčom len pár metrov od seba, straty lôpt a strely úplne mimo bránu, keď mal možnosť dobrej prihrávky. To všetko pokúšalo Houllierovu trpezlivosť, najmä ak od všetkých svojich hráčov požadoval konzistentné výkony.
Rigobert Song a David Thompson zakombinovali, Song prihral nízku loptu pred bránku kde sa k nej dostal Titi a skóroval len minútu pred koncom prvého polčasu. Oslavy z gólu sa však rýchlo premenili na rozpaky, po tom, čo sa Titi prekonaný emóciami v slzách zrútil na zem. Nakoniec vysvitlo, že jeho otec večer pred zápasom náhle zomrelTitiho najpamätnejší moment prišiel 27. októbra 1999 na Anfielde proti West Ham United. Liverpool útočil, tak ako vždy v prvý polčas na bránku pred tribúnou Anfield Road. Liverpool mal ťažkosti s prekonávaním organizovanej obrany Kladivárov.

. Aj napriek tomu, že to pre Titiho bola obrovská strata, rozhodol sa nastúpiť na zápas, pretože bol jediným útočníkom, ktorý bol fit. Tento jediný okamih stačil aby si Titi navždy získal miesto v srdciach všetkých fans.

To však pre Houlliera nebolo dosť a tak Camara čím ďalej, tým viac vysedával na lavičke. Prišli však zranenia Fowlera a Owena, Titi si tak zahral viac ako preňho plánoval manažér. V tom čase dosahoval slušnú štatistiku 1 gól na 3 zápasy, ani to však manažérovi nestačilo. Houllierovým hlavným cieľom, bolo vybojovať si do ďalšej sezóny miestenku v Lige majstrov, na čo bolo potreba aspoň 3. miesto. Preto Houllier kúpil Emila Heskeyho z Leichesteru, za klubový rekord 11 miliónov libier. Mnohí preto za neúspechom postúpiť do Ligy majstrov hľadajú hlavne absenciu Titiho.

Titiho prvá sezóna sa dá označiť ako zmes úspechov s neúspechmi. V celkovo 37 zápasoch strelil 10 gólov, lepší bol už len Micheal Owen. Treba však tiež povedať, že v 13 zápasoch bol v druhom polčase striedaný a s Emilom Heskeym, Michaelom Owenom a Robbie Fowlerom bol až štvrtou voľbou na post útočníka.

Sezóna 200/2001 sa tiež veľmi sľubne nezačala. Vypadnutie z Ligy majstrov bolo sklamaním, ale aspoň tu bol pohár UEFA. Pre Titiho to však znamenalo veľmi málo, pretože ho Houllier nenasadil ani na jeden zápas a posunul ho do rezervy. Vsťah medzi Camarom a Houlierom sa čím ďalej, tým viac zhoršoval, a Titi svoju nespokojnosť dával vehementne najavo. Všetkým bolo jasné, že ak sa vyskytne možnosť na prestup, ani Houllier ani Camara ju neodmietne.

Titimu sa otváralo hneď niekoľko možností. Záujem prejavili Preston North End a Wolves, ale len čo sa týka hosťovania. To pre Houlliera nebolo dosť a tak sa Titi sťahoval do West Hamu za 1,5 milióna libier v decembri roku 2000. Vo West Hame však neoslinil, jeho výkony išli prudko dole s 11 zápasmi a žiadnym gólom. Bolo to také zlé, že ho mnohí označovali ako najhoršieho hráča aký kedy za West Ham hral.

Čoskoro sa tak sťahoval na hosťovanie do Saudskej Arábie, konkrétne do klubu Al-Ittihad. Odtiaľ prestúpil do Al-Siliya v lete 2003. Odtiaľ späť do Francúzka by svoju kariéru ukončil v League 2 v klube Amiens. V týchto kluboch aspoň opätovne získal reputáciu skvelého strelca a vydobyl si znova miesto v reprezentácii.

Titi Camara ukončil aktívnu futbalovú kariéru v roku 2006. Dúfal, že sa mu podarí získať miesto coucha národného tímu. To sa mu však nepodarilo, keď toto miesto dostal Robert Nouzaret. Ďalším cieľom bol post prezidenta Guinejskej futbalovej asociácie. Z volieb bol však diskvalifikovaný pre nedostatok skúseností. Pravidlá si totiž vyžadujú aspoň 4 roky na poste manažéra klubu alebo asociácie.

Nebolo by prekvapením keby sa Titi na obdobie strávené v Liverpoole pozeral s nevôľou ale opak je pravdou:

„Mal som šťastie, že som mohol hrať v takom skvelom klube ako je Liverpool. Bohužiaľ vzťah s Gerardom Houllierom sa nevyvíjal dobre. Spomienky z Anfieldu však so mnou zostanú do smrti. Fanúšikovia mi dali veľa a ja som sa v Liverpoole veľa naučil. Ale taký je život, nie vždy ide všetko podľa vašich predstáv.“

Na hráčovi, ktorý sa aktívne zapojil do hry za klub len niečo vyše 1 sezónu musí byť niečo výnimočné ak sa tak hlboko zapíše do sŕdc fanúšikov. Ešte stále stačí spomenúť Titiho meno a mnohým sa na tvári objaví úsmev pri spomienke na hráča, ktorí vedel ľudí baviť svojou hrou. Keď fans Liverpool FC dostali možnosť hlasovať za 100 hráčov, ktorí otriasli The Kop, Titi sa umiestnil na 91. mieste pred hráčmi ako Nicolas Anelka či Nigel Clough.

{youtube}zVOC0AmCwvc{/youtube}

zdroj: This is Anfield

You must be logged in to post a comment Login

Leave a Reply